Rok svätého Dominika

List Svätého Otca magistrovi Rehole kazateľov pri príležitosti 800. výročia smrti sv. Dominika z Caleruegy

Bratovi Gerardovi Franciscovi Timonerovi, generálnemu predstavenému Rehole kazateľov

Praedicator gratiae: spomedzi titulov pripisovaných svätému Dominikovi vyniká „kazateľ milosti“ kvôli súladu s charizmou a poslaním rehole, ktorú založil. V tomto roku, keď si pripomíname 800. výročie smrti svätého Dominika, sa s radosťou pripájam k bratom Kazateľom vo vzdávaní vďaky za duchovnú plodnosť tejto charizmy a tohto poslania, ktoré vidím v bohatej pestrosti dominikánskej rodiny, ako vyrástla v priebehu storočí. Moje vrúcne pozdravy a priania patria všetkým členom tejto veľkej rodiny, ktorá zahŕňa kontemplatívny život a apoštolské diela mníšok a rehoľných sestier, kňazské a laické bratstvá, sekulárne inštitúty a mládežnícke hnutia.

V Apoštolskej exhortácii Gaudete et Exsultate som vyjadril svoje presvedčenie, že „každý svätý je jedno poslanie; je to projekt Otca na odzrkadlenie a vtelenie jedného aspektu evanjelia v určitom okamihu dejín.“ (č. 19). Dominik reagoval na naliehavú potrebu svojej doby, aby bolo nielen obnovené a oživené kázanie evanjelia, ale – ako niečo rovnako dôležité – aby sa stal aj presvedčivým svedkom povolania k svätosti v živom spoločenstve Cirkvi. V duchu všetkých skutočných reforiem sa snažil o návrat k chudobe a jednoduchosti prvého kresťanského spoločenstva, ktoré sa zhromaždilo okolo apoštolov a bolo verné ich učeniu (por. Sk 2,42). Jeho horlivosť pre spásu duší ho súčasne viedla k sformovaniu zboru odhodlaných kazateľov, ktorých láska k Svätému Písmu a integrita života mohli osvietiť mysle a nadchnúť srdcia životodarnou pravdou Božieho slova.

V našej dobe, ktorá je charakteristická epochálnymi zmenami a novými výzvami k evanjelizačnému poslaniu Cirkvi, môže tak Dominik slúžiť ako inšpirácia pre všetkých pokrstených, ktorí sú ako misionári a učeníci povolaní dostať sa na každú „perifériu“ nášho sveta so svetlom evanjelia a milosrdnej Kristovej lásky. Keď hovoríme o trvalej aktuálnosti vízie a charizmy svätého Dominika, pápež Benedikt XVI. nám pripomenul, že „v srdci Cirkvi musí vždy horieť misijný oheň“ (audiencia 3. februára 2010).

Veľkou výzvou pre Dominika bolo kázať evanjelium o milosrdnej Božej láske v celej jeho spásnej pravde a vykupiteľskej sile. Ako študent v Palencii si uvedomil neoddeliteľnosť viery a dobročinnosti, pravdy a lásky, čestnosti a súcitu. Ako nám hovorí blahoslavený Jordán Saský, pohnutý veľkým množstvom tých, ktorí trpeli a umierali počas krutého hladomoru, Dominik predal svoje vzácne knihy a s príkladnou láskavosťou založil centrum milodarov, kde chudobní mohli byť nasýtení (Libellus, 10). Jeho svedectvo o Kristom milosrdenstve a jeho túžba priniesť tento liečivý balzam tým, ktorí zakúšali materiálnu a duchovnú chudobu, sa mali stať inšpiráciou k založeniu vašej rehole a formovaniu života a apoštolátu nespočetných dominikánov v rôznych dobách a na rôznych miestach. Jednota pravdy a dobročinnosti našla svoj asi najlepší výraz v dominikánskej škole v Salamanke, a to najmä v diele brata Francisca de Vitoria, ktorý navrhol základný rámec medzinárodného práva založeného na všeobecných ľudských právach. To nakoniec poskytlo filozofický a teologický základ pre hrdinské úsilie bratov Antonia Montesinos a Bartolomea de Las Casas v Amerike a Dominga de Salazar v Ázii na obranu dôstojnosti a práv pôvodných obyvateľov.

Evanjeliové posolstvo o našej nescudziteľnej ľudskej dôstojnosti Božích detí a členov jednej ľudskej rodiny je pre súčasnú Cirkev výzvou, aby posilňovala putá sociálneho priateľstva, aby prekonávala nespravodlivé ekonomické a politické štruktúry, a aby pracovala v záujme celostného rozvoja každého jednotlivca a všetkých ľudí. Verní Pánovej vôli a podnietení Duchom Svätým, Kristovi nasledovníci sú pozvaní spolupracovať na každom úsilí „zrodiť nový svet, kde všetci budú bratmi a sestrami, kde je miesto pre všetkých, ktorých spoločnosť odvrhla, a na ktorom vládne spravodlivosť a pokoj“ (Fratelli Tutti, 278). Nech je Rehoľa kazateľov, teraz rovnako ako kedysi, v prvých líniách obnoveného hlásania evanjelia, takého, ktoré sa môže prihovárať srdciam mužov a žien dnešných čias a prebudiť v nich smäd po príchode Kristovho kráľovstva svätosti, spravodlivosti a mieru!

Horlivosť svätého Dominika pre evanjelium a jeho túžba po rýdzom apoštolskom živote ho viedli k zdôrazneniu spoločného života. Blahoslavený Jordán Saský nám opäť hovorí, že pri zakladaní vašej rehole sa Dominik veľavravne rozhodol, „aby ho nevolali subpriorom, ale bratom Dominikom“ (Libellus, 21). Tento ideál bratstva mal nájsť výraz v inkluzívnej, otvorenej podobe riadenia, v ktorom sa všetci podieľali na procese rozlišovania a rozhodovania v súlade so svojimi príslušnými úlohami a právomocami prostredníctvom systému kapitúl na všetkých úrovniach. Tento „synodálny“ proces umožnil reholi prispôsobovať svoj život a poslanie meniacim sa historickým kontextom pri zachovaní bratského spoločenstva. Svedectvo evanjeliového bratstva ako prorocký prejav konečného Božieho plánu, aby v Kristovi zmieril a zjednotil celú ľudskú rodinu, zostáva základným prvkom dominikánskej charizmy a pilierom snahy rehole o podporu
obnovy kresťanského života a šírenia evanjelia v našej dobe.

Dominik spolu so svätým Františkom z Assisi pochopil, že ohlasovanie evanjelia verbis et exemplo znamená budovanie celého cirkevného spoločenstva v bratskej jednote a misijnom učeníctve. Dominikánska charizma kázania sa čoskoro rozliala do ustanovenia rozmanitých vetví širšej dominikánskej rodiny, ktorá zahŕňa všetky životné stavy v Cirkvi. V nasledujúcich storočiach našla výrečné vyjadrenie v spisoch svätej Kataríny Sienskej, v obrazoch blahoslaveného Fra Angelica a v charitatívnej službe svätej Ruženy z Limy, blahoslaveného Jána Maciasa a svätej Margaréty z Castella. Takže aj v našich časoch neprestáva inšpirovať prácu umelcov, učencov, pedagógov a ľudí pracujúcich v médiách. V tomto jubilejnom roku si nemôžeme nespomenúť na tých členov dominikánskej rodiny, ktorých mučeníctvo bolo samo osebe vplyvnou formou kázania. Alebo tiež na nespočetné množstvo mužov a žien, ktorí napodobňovaním jednoduchosti a súcitu svätého Martina de Porres priniesli radosť evanjelia na periférie spoločnosti a nášho sveta. Tu myslím predovšetkým na tiché svedectvo mnohých tisícov dominikánskych terciárov a členov dominikánskeho mládežníckeho hnutia, ktoré odrážajú dôležitú a vskutku nenahraditeľnú úlohu laikov v diele evanjelizácie.

Pri príležitosti jubilea narodenia svätého Dominika pre večný život by som chcel osobitným spôsobom poďakovať bratom Kazateľom za vynikajúci prínos, ktorým prispeli k hlásaniu evanjelia prostredníctvom teologického skúmania tajomstiev viery. Vyslaním prvých bratov na novovznikajúce univerzity v Európe Dominik uznal životne dôležitý význam poskytovania zdravej a solídnej teologickej formácie budúcim kazateľom, a to formácie založenej na Svätom Písme, ktorá si váži otázky vznesené rozumom a je pripravená na disciplinovaný a úctivý dialóg v službe Božiemu zjaveniu v Kristovi. Intelektuálny apoštolát rehole, množstvo jej škôl a inštitútov vyššieho vzdelávania, pestovanie posvätných vied a jej prítomnosť vo svete kultúry podnietili stretnutia medzi vierou a rozumom, rozvíjali životaschopnosť kresťanskej viery a pozdvihli poslanie Cirkvi, ktorým je priťahovanie myslí a sŕdc ku Kristovi. V tejto súvislosti môžem iba zopakovať svoje vyjadrenie vďačnosti za dejiny služby, ktorú rehoľa preukazovala Apoštolskej stolici a ktorá sa datuje od samotného Dominika.

Počas mojej návštevy v Bologni pred piatimi rokmi som bol obdarovaný možnosťou stráviť chvíľu v modlitbe pred hrobom svätého Dominika. Modlil som sa zvlášť za Rehoľu kazateľov vyprosujúc pre jej členov milosť vytrvať vo vernosti ich počiatočnej charizme a veľkolepej tradícii, ktorej sú dedičmi. Pri poďakovaní svätcovi za všetko dobré, čo jeho synovia a dcéry uskutočnili v Cirkvi, som ako o osobitný dar žiadal o výrazné zvýšenie kňazských a rehoľných povolaní.

Nech oslava jubilejného roku zahrnie hojnosťou milostí bratov Kazateľov a celú dominikánsku rodinu a ohlási novú jar evanjelia. S veľkou náklonnosťou zverujem všetku účasť na oslavách jubilea láskavému príhovoru Ružencovej Panny Márie, príhovoru vášho patriarchu svätého Dominika, a srdečne udeľujem svoje apoštolské požehnanie ako prísľub múdrosti, radosti a pokoja v Pánovi.

Rím, vo svätom Jánovi v Lateráne, 24. mája 2021

Ruženec Spoločenstva Kráľovnej rodiny

Ruženec Spoločenstva Kráľovnej rodiny

Máj 2021

 

Mária Klementína Tobiášová:

1.Tajomstvo Radostného ruženca

… Ježiš, ktorého si Panna z Ducha Svätého počala

Rozjímanie o malom kúsku života Márie Klementíny:

Vydáš sa, počneš dieťa. Bývaš u manželových rodičov bez manžela, ktorý má pracovné povinnosti. Vítaná nie si. Do rodiny si vošla ako tretia nevesta iného vierovyznania. Pre útechu k  svojej matke sa dostaneš raz za dva týždne. Také niečo, žeby sa dieťa nemalo narodiť si nepripúšťaš. Chýba Ti manžel, ktorý je stále na služobných cestách. Na dieťa sa tešíš …

Po šiestich mesiacoch konečne začínate spolu žiť s manželom. Nastávajú nové problémy. Máte prenajatú jednu izbu bez nábytku. Aj na spálňu si beriete pôžičku a dlhy splácate ďalších 15 rokov.

Narodí sa prvé dieťa, po roku ďalšie a tak sa stane, že do štyroch rokov máte štyri deti. Avšak ani na okamih si nepripustíš možnosť umelého ukončenia tehotenstva … Dieťa je Boží dar …

 

Mária Jozefína Cehuľová:

2.Tajomstvo Radostného ruženca

… Ježiš, ktorého si Panna pri návšteve Alžbety v živote nosila

Žena nemôže zažiť nič krajšie, ako keď nosí v lone zázrak počatý z Lásky. Nemôže sa očakávať od matky nič iné, ako zodpovedné materstvo. Povolanie matky je to najkrajšie v živote ženy – sprevádzať svoje dieťa celý život. Stáť pri ňom, radovať sa, aj trpieť tak, ako Panna Mária …

Nech Pán žehná všetky ženy, ktoré nosia nový Život. Amen.

 

Mária Timoteja Hudecová:

3.Tajomstvo Radostného ruženca

… Ježiš, ktorého si Panna v Betleheme porodila

Ježiš sa narodil v skromnom nenáročnom prostredí maštale. Prichádza v tichosti do života ľudí. Prichádza aj ku mne, aby sa moja viera prejavovala konkrétnymi skutkami. To sa tiež musí diať v tichosti a skromnosti. Blaženosť, spokojnosť a radosť sprevádzajú Ježišovo narodenie aj v mojom srdci.

Modlime sa: Bože daj, aby sme s čistým srdcom privítali Tvojho Syna, keď nás prichádza vykúpiť a aby sme bez obáv hľadeli na Neho, keď nás raz príde súdiť … Amen.

 

Mária Anna Novotná:

4.Tajomstvo Radostného ruženca

… Ježiš, ktorého si Panna zo sv. Jozefom v chráme obetovala

Rozjímaj:

Keď mal Ježiš 40 dní, Panna Mária ho z poslušnosti Mojžišovskému zákonu predstavila v chráme. Priniesla zaň aj výkupnú obeť. Prorok Simeon jej povedal, že jej dušu prenikne meč bolesti. Panna Mária sa podvolila tomuto Božiemu plánu, podľa ktorého mala byť Sedembolestnou Matkou – lebo jej Syn Ježiš bude „Muž bolesti“.

Pán Ježiš povedal: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania“ Inokedy zase: „Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden“… Amen.

 

Mária Danka Hozová:

5.Tajomstvo Radostného ruženca

… Ježiš, ktorého si Panna zo sv. Jozefom v chráme našla

Ježiš ako dvanásťročný sa so svojou Matkou Máriou a sv. Jozefom vybrali do domu svojho Otca do Jeruzalema. Vykonali si Veľkonočnú slávnosť. Pri návrate domov, zistili s veľkou obavou a strachom, že Ježiš sa stratil. Za tri dni ho našli v Jeruzaleme, v chráme, ako sa rozpráva s učencami, ktorí žasli nad jeho múdrosťou.

Strata, hľadanie a nachádzanie Pána Ježiša má svoje miesto i v mojom živote.

Najstarostlivejšia Matka Panna Mária, ktorá si s veľkou bolesťou hľadala svojho strateného Syna, vypros aj mne silu, aby som sa nestratila a neodlúčila od Pána Ježiša. Amen.

 

Ruženec Svetla

 

Mária Janka Juríková:

1.Tajomstvo Ruženca Svetla

… Ježiš, ktorý bol pokrstený v rieke Jordán

Pán Ježiš ako 30-ročný prichádza k Jordánu za Jánom Krstiteľom za účelom krstu. Hoci sa Ján zdráha, Ježiš na krste trvá . Ukázal nám tým príklad pokory, zaradil sa k hriešnikom.

Po krste pri vystupovaní Ježiša z vody videl Ján otvorené nebo a Ducha, ktorý zostupoval v podobe holubice a Ján počul hlas : “ Ty si môj Milovaný Syn, v Tebe mám zaľúbenie.“

Pri Ježišovom krste je zjavené najvnútornejšie  tajomstvo Boha ľuďom. Krstom sa človek očisťuje od hriechov a vystupuje do krajiny života. Stávame sa dieťaťom Nebeského Otca a členom Kristovej  cirkvi.

Všetci sme Bohom milovaní, ale natláča sa tu otázka, či dokážeme žiť vernosť svojmu krstu – vernosť Duchu Svätému.

Na Bielu sobotu sa slávi obrad svetla, pri ktorom sa svätí krstná voda a obnovujeme si krstné sľuby. Sviatok krstu Ježiša Krista slávime prvú nedeľu po Troch Kráľoch.

Pri tomto desiatku Ruženca svetla prosme presväté Srdce Ježišovo za pokrstených a ešte viac za nepokrstených – za tých, ktorí ešte nespoznali Božiu lásku.

Pane, daj odvahu všetkým, ktorých spája jeden krst, aby ich spájala vernosť v Tvoju Lásku a Milosrdenstvo. Amen.

 

Mária Ľubica Eleková:

2.Tajomstvo Ruženca Svetla

… Ježiš, ktorý zjavil seba samého na svadbe v Káne

Ježiš svojou prítomnosťou na svadbe v Káne Galilejskej manželstvo schválil, posvätil a potvrdil, že je Stvoriteľom chcené. Bola tam s ním aj jeho Matka Mária. Ako vnímavá a starostlivá žena postrehla problém. Požiadala Syna o pomoc a obsluhujúcim povedala, aby urobili všetko, čo im Ježiš povie. Keďže Matku nadovšetko miloval,  prejavil verejne svoju Božskú moc a premenil vodu na víno. Mnohí uverili, že je pravým Mesiášom.

Ježiš chce byť prítomný aj v našich manželstvách stále a nielen počas svadobného dňa. Túži po tom, aby sme ho oslovili, milovali a odovzdali sa do jeho súcitnej starostlivosti. Chce nás chrániť pred úkladmi Zlého a pomôcť v našich ťažkostiach a potrebách. Možno nie podľa našich predstáv (ako chceme a kedy chceme), ale podľa jeho veľkej Múdrosti a Lásky.

Panna Mária, naša Nebeská Matka, nás chce všetkých zahrnúť do svojej Materinskej starostlivosti. Chce byť našou Učiteľkou a viesť nás cestou pokory, poslušnosti, trpezlivosti, mlčanlivosti, skromnosti a obetavosti k svojmu Synovi.

Modlime sa a prosme, aby Ježiš urobil zázrak v našich vzťahoch a vodu egoizmu premenil na víno vzájomnej lásky a úcty.

Modlime sa a prosme, aby Mária Kráľovná rodiny, prijala naše manželstvá a rodiny pod svoju ochranu a orodovala za spásu našich duší. Amen.

 

Mária Lucia Kamenská:

3.Tajomstvo Ruženca Svetla

… Ježiš, ktorý ohlasoval Božie kráľovstvo a vyzýval ľud na pokánie

Ježiš začína svoje verejné účinkovanie. Ohlasoval blízkosť Nebeského kráľovstva. Povolal prvých učeníkov, vyučoval v synagógach a uzdravoval každý neduh a každú chorobu. Približoval toto kráľovstvo rozprávaním v podobenstvách a konaním zázrakov. Viedol ľudí k poznaniu milosrdnej Božej lásky. Vyzýval k pokániu a každému kto bol ochotný obrátiť sa a zanechať hriešny spôsob života veľkodušne odpúšťal.

Rozjímame v minulom čase. Ale Pán Ježiš je tu a teraz, práve v tomto čase. Práve teraz v tejto chvíli nás vyzýva k pokániu, teraz v tejto chvíli hovorí k tebe –  zmeň hriešny spôsob života, miluj a si so mnou v Božom kráľovstve.

Ďakujem Pane, že ma voláš. Ďakujem za našu Matku Máriu, ktorá mi pomáha kráčať po tejto ceste Božej milosti, po ceste, ktorou je Kristus. Amen.

 

Mária Anna Murínová:

4.Tajomstvo Ruženca Svetla

… Ježiš, ktorý sa premenil na hore Tábor

Premena na vrchu Tábor.

Apoštolov Petra, Jakuba a Jána veľmi vystrašilo keď sa Pán Ježiš stretol a rozprával s Mojžišom a Eliášom. Pán Ježiš žiaril ako slnko a jeho majestátnosť ich veľmi duchovne zasiahla, keď z oblaku počuli hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ Báli sa a pri zostupovaní z vrchu im Pán Ježiš zakázal hovoriť o tom, čo videli, až kým nevstane z mŕtvych. Vedel, že po zoslaní Ducha Svätého im bude všetko zjavené a oni budú dobrými pokračovateľmi v hlásaní Božieho slova …

 

Mária Oľga Hladíková:

5.Tajomstvo Ruženca Svetla

Ježiš, ktorý nám dal seba samého za pokrm a nápoj v Oltárnej sviatosti.

Moja Eucharistia:

Chlieb, ktorý sa premieňa v Pánovo telo

z mnohých zrniek pšeničných pochádza.

Víno, čo sa krvou Ježišovou stalo,

z mnohých kvapiek hroznových sa zlialo.“

Tak, ako je nevyhnutné zveľaďovať fyzické telo klasickým pokrmom, je ešte dôležitejšie vyživovať našu dušu pokrmom Nebeským.

Je mesiac máj, mesiac, v ktorom sa deti vo Fatime stretli prvý krát s našou Matkou Máriou. Aj Ona im povedala, že ich posilou, pri obetovaní sa, bude Eucharistia.

Eucharistia, Sviatosť Oltárna, Nebeský pokrm, premenená Hostia či sväté prijímanie – rôzne pomenovania Krista. Áno, Krista, pretože to, čo prijímame je Telo Ježiša Krista, ktoré prijímame buď pod spôsobom chleba alebo vína, alebo súčasne pod oboma spôsobmi. V každom jednom kúsku, v každej omrvinke je prítomný celý Ježiš Kristus. Boh nás nesmierne miluje, denne sa nám dáva v kúsku chleba. On taký Veľký v takom malom kúsku. Tak ako pri Poslednej večeri apoštolom ustanovil Sviatosť Oltárnu: vzal chlieb, lámal a dával svojim učeníkom hovoriac: „Vezmite a jedzte z neho všetci, Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za Vás. Potom vzal kalich a dával svojim učeníkom hovoriac: Vezmite a pite z neho všetci, Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za Vás i za všetkých na odpustenie hriechoch“, tak aj v súčasnosti sa nám dáva ako nadprirodzený pokrm pre dušu na posilnenie.

Myslím, že každý z nás zažil ten pocit, keď bol v nejakých náročných situáciách priam až zázračne posilňovaný pravidelnou účasťou na svätej omši a svätým prijímaním. Pomáha nám to zotrvávať v stave milosti posväcujúcej, ktorá je pre náš život veľmi dôležitá. Vraví sa, že všetko zlé je na niečo dobré; možno práve skúsenosť v tomto čase, kedy sme nemali možnosť prijímať Krista, nám môže pomôcť uvedomiť si tú nesmiernu vzácnosť, ktorá mnohým ľudom rokmi zovšednela. Je to práve čas, uvedomiť si, že prijímať Božie Telo je dar a nie akási jednotvárna samozrejmosť. Čím je nejaké odlúčenie dlhšie, tým radostnejšie je opätovné stretnutie.

Preto nech je nám Sviatosť Oltárna každodenným darom a posilou. Amen.

 

Bolestný ruženec

 

Mária Danka Janočková:

1.Tajomstvo Bolestného ruženca

… Ježiš, ktorý sa pre nás krvou potil

Krvou sa potil. Pre nás. Za nás…

O nás. – Bolo to o nás, keď Ježiš zostal opustený v Getsemanskej záhrade. Tam ho ťažili, trápili naše – moje ľahostajnosti, slabosti, poklesky, všetky hriechy, ktoré išiel vyniesť na Kríž.

Tam  ho nechali jeho najbližší a spokojne spali.

A čo ja a moje svedomie? Tiež sa niekedy ľahko pridávam k spiacim. Čítala som v jednom rozjímaní, že človek vie bdieť, keď ide o jeho hmotný zisk, (či zábavu?) a hriešne driemať, kde ide o Boží záujem…

Ako sa dnes rozhodnem? Bdieť či driemať (spať)? …

 

Mária Helenka Jurková:

2.Tajomstvo Bolestného ruženca

… Ježiš, ktorý bol pre nás bičovaný

Ježiša priviedli pred Piláta. Židovská veľrada ho obžalovala za to, že sa rúhal a vydával sa za Mesiáša. Pilát Ježiša vypočul ale nenašiel na ňom nijakú vinu. Aj napriek tomu dal Ježiša zbičovať.

Každý úder a Ježišov ston spôsobili naše – moje hriechy.

Pane Ježišu, prosím Ťa o milosť, aby som dokázal/a vyhýbať sa hriechom a nerozmnožoval/a Tvoje rany. Amen.

 

Mária Helenka Suchitrová:

3.Tajomstvo Bolestného ruženca

… Ježiš, ktorý bol pre nás tŕním korunovaný

Pána Ježiša korunujú tŕním, odievajú ho do špinavého plášťa a do ruky mu dávajú trstinu namiesto žezla. Posmievajú sa mu a ponižujú ho. Aké to zneuctenie…

A čo ja? …

Ježiš to  prijíma aj za  moje hriechy  pýchy, vzdoru, ješitnosti. Koľko je vo mne zloby a urazenosti keď mi niekto ublíži. Koľko je vo mne zloby. Neviem to v pokore prijať. Ako ťažko zabúdam na urážky a pritom ja sama urážam druhých.

Preto ťa prosím Pane Ježišu o dar pokory. Amen.

 

Mária Janka Ďurmeková:

4.Tajomstvo Bolestného ruženca

… Ježiš, ktorý pre nás ťažký Kríž niesol

Ježišu Ty si pre nás vzal ťažký Kríž aby sme my mohli večne žiť.  Daj nám milosť niesť s Tebou naše kríže a posilňuj nás svojim Duchom Svätým  na našej ceste životom. Amen.

 

Mária Ľubomíra Ďurčová:

5.Tajomstvo Bolestného ruženca

… Ježiš, ktorý bol pre nás Ukrižovaný

Ježiš, Priateľ, ktorý moje trápenie, moje sklamanie, moje neriešiteľné situácie, moje hriechy vzal na seba, na svoj Kríž.

Tam všetko trápenie premenil na Víťazstvo, Odpustenie a Lásku.

Vždy keď pozriem na Kríž, treba mi zabudnúť na moje malé úbohé hriešne „ja“.

Vždy keď pozriem na Kríž a ukrižovaného, to malé „ja“ s dôverou vkladám do veľkého „Ty“ – Ježiš … Amen.

 

Slávnostný ruženec

 

Mária Paula Kašáková:

1.Tajomstvo Slávnostného ruženca

… Ježiš, ktorý slávne vstal zmŕtvych

Ale, ak Kristus nebol vzkriesený, potom je márne naše ohlasovanie a márna je aj vaša viera. /1Kor 15,14/

Vzkriesenie Krista je o nádeji, naplnení Božieho slova, – je to zázrak. Preto vložme všetky pochybnosti do modlitby. Odovzdajme sa úplne Ježišovi, ktorý osvieti našu myseľ a srdce skrze moc vzkriesenia.

Slzy nechýbajú tam, kde ide o chorých a trpiacich…

Ježišu Tvoje zmŕtvychvstanie nám dáva nádej na nový život. Pane Ježišu, ďakujeme Ti za každý krok na ceste k uzdraveniu, ďakujeme za liečivu silu, ktorá tečie z Tvojho osláveného Zmŕtvychvstalého Tela. Preto vzdávame vďaky Bohu, ktorý nám dáva víťazstvo skrze Teba Pane Ježišu Kriste. Amen

 

Mária Edita Hercová:

2.Tajomstvo Slávnostného ruženca

… Ježiš, ktorý slávne na Nebesia vystúpil

Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.

Spasiteľu, Ježišu Kriste, Ty si povedal: „Idem k Otcovi pripraviť Vám miesto.“ Na príhovor Márie, našej Matky, prosíme Ťa o vytrvalé napredovanie na ceste do Neba.

Pane Ježišu, obetujem Ti tento desiatok k úcte Tvojho slávneho vystúpenia do Neba.

Skrze toto tajomstvo a na príhovor Tvojej sv. Matky, Ťa prosíme o vrúcnu túžbu po Nebi – našej večnej vlasti. Cez tajomstvo Tvojho vystúpenia do Neba, naplň naše duše potrebnými milosťami pre vstup do Neba. Amen.

  

 

Mária Anna Petrová:

3.Tajomstvo Slávnostného ruženca

… Ježiš, ktorý nám Ducha Svätého zoslal

Apoštoli boli smutní, ustráchaní a zneistení, keď ich Pán Ježiš pripravoval na to, že už nadišiel čas jeho odchodu k Otcovi. Sľúbil im poslať Tešiteľa a tak sa aj stalo na desiaty deň po jeho vystúpení do neba. Apoštoli spoločne s P. Máriou zotrvávali na modlitbách a v určený čas zostúpil na nich Duch Svätý a posilnil potrebnými darmi a milosťami.

Aj my často pociťujeme smútok, neistotu, strach a opustenosť. Na prekonávanie ťažkostí nenachádzame silu a sme neraz bezradní a pesimistickí. Zdá sa nám, že modlitby sú nevypočuté a my sme odkázaní sami na seba. Môžeme však byť bez obáv. Ježiš sľúbil nám všetkým, že nás neopustí do skončenia sveta. Daroval nám vo sviatostiach Ducha Svätého, ktorý nás posilňuje, utešuje a vedie cestou k večnému životu.

Otvorme svoje srdcia a vzývajme Ducha Svätého, aby v nás neustále prebýval, aby nám dal silu premáhať svoje slabosti, aby nám dal poznanie vlastných chýb, aby nám pomohol prijať a obetovať utrpenie, aby v nás rozmnožoval vieru, nádej a lásku.

Modlime sa k P. Márii, aby nám vyprosila vytrvalosť k modlitbe, lásku k Duchu Svätému, silu prijímať Božiu vôľu a plniť povinnosti životného stavu. Amen.

 

Eva Kalinová:

4.Tajomstvo Slávnostného ruženca

… Ježiš, ktorý Ťa Panna do Neba vzal

Boh tak miloval svet, že poslal svojho Syna na Zem. Vyvolil si jedinečnú Ženu, ktorá bola hodná, bola „Celá krásna a v ktorej nebolo nijakej škvrny“. Mária, ktorá z veľkej lásky k Bohu prijala túto úlohu – byť Matkou Božieho Syna a tým vyslovila svoje fiat. Ona bola tá, ktorá povedala na svadbe v Káne: “Urobte všetko to, čo povie vám môj Syn“, tá, ktorá stála pod Krížom a neskôr v tichej piete držala jeho mŕtve telo. A on, Ježiš sa svojou Láskou odvďačil tak, že si ju zobral k sebe –  s telom aj dušou do Nebeskej slávy.

V nebi máme našu Matku a Kráľovnú. A aj keby nás opustili všetci na tejto zemi, naša Nebeská Matka nás nikdy neopúšťa, je nám milujúcou naveky, je našou prostrednicou a orodovnicou .

Bože ďakujeme Ti za to, že si nám dal Pannu Máriu za našu Matku a Kráľovnú. Amen.

 

Mária Ľubomíra S.C.:

5.Tajomstvo Slávnostného ruženca

… Ježiš, ktorý Ťa Panna v Nebi korunoval

Korunované Srdce:

Áno, sme kráľovské deti. Naším Otcom je Kráľ kráľov – Nebeský Otec. Našou Mamou je Kráľovná vesmíru. Páči sa nám naša Nebeská Mama s korunou na hlave.

Ale dobre sme sa zadívali na jej korunované Srdce? Čím je korunované Srdce našej Mamy Kráľovnej?

Korunou ruží – krásnych a pichľavých, voňavých a bolestných.

Áno, toto je naša Mama Kráľovná – navonok krásna a vo vnútri doráňaná od nás svojich detí, navonok voňavá a vo vnútri krvácajúca bolesťou. Robí všetko preto, aby nás mohla všetkých v duchovnej bolesti porodiť do Neba. Všetkých nás chce mať narodených, aby nás mohla odovzdať do náručia Milosrdného Otca Kráľa.

Ružami bolesti je korunované Srdce našej Mamy Kráľovnej. Amen.

VEĽKÁ NOC 2021

VEĽKÁ NOC 2021

Náš BOH – JEŽIŠ, Zázračný, Ubolený, Mŕtvy a predovšetkým ZMŔTVYCHVSTALÝ je stále s nami. Skúsme HO zbadať a cez NEHO sa dívať na náš „obyčajný“ život.

Milostiplné Veľkonočné obdobie.

.

List duchovného otca Jozefa Jaraba

Spišská Kapitula, Veľká noc 2021

.

Spolu s vami budem sláviť Veľkú noc.

Napriek všetkým ľudským okolnostiam života okolo nás, dožili sme sa jej.

V nádeji na stretnutie s Pánom a Darcom života budeme spomínať na našich zosnulých, ktorých sme odovzdali zemi v nádeji na vzkriesenie.

Rovnako sa modlíme za bojujúcich o život  v nemocniciach, našich starkých v domovoch, o krajší život v našich rodinách, o dar chleba zo spravodlivej práce na stoloch v našich domácnostiach, o novú nádej pre život Cirkvi i spoločnosti…

Dajme sa v tieto dni navštíviť podobnými  otázkami v okolnostiach nášho života, ktoré sú často stavom bytostnej núdze, ktorej sme vystavení.

A pamätajme navzájom na seba v novej dávke nádeje, sily i svetla, ktoré nám prináša cez tajomstvá Pánovho života i táto Veľká noc. Nech jej silou je náš  život taký, aký si ho od Pána Boha navzájom žičíme: pokojnejší a plnohodnotný!

Pamätám na vás denne, ale zvlášť v tieto dni ste v mojich modlitbách i ľudských spomienkach. A aj  ja vás prosím o spomienku.

S úctou

Jozef Jarab

Malá čiastočka ženskej duše – Krížová cesta SKr

Veľký Svätý týždeň 2021

Malá čiastočka ženskej duše – Krížová cesta Spoločenstva Kráľovnej rodiny.

*

Mária Ľubomíra SC:

Úvodná modlitba.

Nikto z nás sa nenarodil pre šťastie – všetci sme sa narodili pre život a Životom života je Láska prameniaca a vlievajúca sa do Večného šťastia Neba.

Milovaný, Milosrdný, Všemohúci BOH, ani Ty si sa nestal pravým človekom preto, aby si hýril pozemským šťastím, ale preto, aby si nám ukázal hodnotu Lásky v bolesti, ktorá prináša Večné šťastie.

ĎAKUJEME Ti za Krížovú cestu. ĎAKUJEME Ti, že nás robíš hodnými mať účasť na Tvojej Krížovej ceste.  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

1. Mária Jozefína Cehuľová:

Prvé zastavenie Krížovej cesty.

Pán Ježiš je odsúdený na smrť.

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

Pilát odsúdil Ježiša na smrť.

On – Ježiš – ochotne prijíma výrok smrti, aby od nás odvrátil výrok večného zatratenia.

Žijeme vo svete v ktorom je v každej chvíli niekto súdený a odsúdený, väznený, týraný a popravený.

Popravuje a zabíja sa i bez súdov a žaloby.

Smrť sa premenila na požierača životov…

Ježišu stoj pri nás pri súde nevďačnosti a zabudnutia… Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

2. Mária Helena Suchitrová:

Druhé zastavenie Krížovej cesty.

Pán Ježiš berie Kríž na svoje plecia.

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

 Ježiš, Ty si dobrovoľne a s láskou zobral  svoj kríž. A nám si povedal: kto chce ísť za mnou nech vezme svoj kríž a nasleduje ma.

A čo ja?.. Ľutujem Pane, že som nechcela prijať svoj kríž. Nerozumela som mu, lebo tie moje kríže sú kríže hriechu. Tak ako ich prijať?

Reptala som proti Bohu: „Prečo Pane, prečo len ja?

Stále sa modlím a tak tie kríže spolu s Matkou Božou nesiem. Začínam  chápať, že krížom, ktorý prijmem zachránim seba aj svoju rodinu. Veď Pán vie prečo…asi mi dôveruje.

Ďakujem a chcem objať kríž spolu aj s Ježišom!!!  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

3. Mária Jana Juríková:

Tretie zastavenie Krížovej cesty.

Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom.

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

Ježiš nesie na svojom  kríži bolesti a utrpenie celého ľudstva. Kríž je veľmi ťažký, padá, ale zdvihne sa a kráča ďalej. Duch svätý posilňuje jeho vôľu. Všetci sme veľmi náchylní k hriechu, preto je nutné spytovanie svedomia, pokánie a sebareflexia.

V živote sme Bohom skúšaní v rôznych ťažkých situáciách, Zvládneme ich  len vtedy, keď budeme Bohu dobrorečiť. Vtedy sa zbavíme zla, získame dobro a rany Pána Ježiša nebudeme zväčšovať.

Prosíme Ťa Pán Ježiš, daj, aby nás žiadna slabosť neoberala o silu vstať a kráčať ďalej. Nech nám Duch svätý pomáha. Pane, pomôž nám prijať hranice našej slobody a dôverovať tajomným plánom Božej prozreteľnosti.  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

4. Mária Paula Kašáková:

Štvrté zastavenie Krížovej cesty.

Pán Ježiš sa stretáva so svojou Matkou.

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

Každé stretnutie matky s trpiacim dieťaťom je vždy bolesť. Aký bolestný cit prenikol srdcom Panny Márie, keď zazrela svojho syna Pána a Boha, tak poníženého a potupeného. Ich dlhý pohľad nevinnosť s nevinnosťou, čistota s čistotou. Bolesť zahalila lásku a Láska bolesť.

Panna Mária mu bola veľkou oporou napriek tomu, že vedela, že zomrie za nás hriešnych. Ona mu to všetko dovolila a z lásky a dôvery k Pánu Bohu zobrala aj ona isté bremeno. Panna Mária miluje každého z nás, lebo je naša Mamička a dovolí iba to čo je pre nás dobré. Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

5. Mária Lucia Kamenská:

Piate zastavenie Krížovej cesty.

Šimon z Cyrény pomáha Ježišovi niesť Kríž.

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

Vojaci donútili Šimona, aby pomohol niesť Ježišovi kríž. Šimon išiel z práce – z poľa, určite bol unavený a tešil sa na obed a oddych. Táto situácia ho asi nepotešila.

A ako je to s nami, s ľuďmi v dnešnej uponáhľanej dobe? Vieme sa zastaviť, zmeniť svoje plány a venovať čas človeku ktorý to potrebuje ? Pomôžme svojmu blížnemu v jeho trápení niesť kríž. Nebuďme ľahostajní. Možno potrebuje tvoju pomoc práve teraz, keď ty máš iné plány. Záleží to len od teba. Pomôžeš ochotne a s láskou, alebo iba kvôli svojmu dobrému menu? A možno pomôžeš iba z prinútenia.

Si nešťastný, sklamaný, nazlostený. Čakal si pomoc a nikto nepomohol. Prečo? Možno si bol hrdý a spoliehal sa iba sám na seba. A možno stačilo prekonať svoje ego a niekoho o pomoc požiadať. Bránila ti v tom nesmelosť, alebo pýcha?

Nebeský Otče, odprosujem ťa za všetky moje hriechy spôsobené pýchou, egoizmom, sebectvom. Naplň moje srdce dobrotou, láskou a milosrdenstvom, aby som nezištne vedela pomoc dávať, ale aj pomoc prijímať.  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

6. Mária Ľubica Eleková:

Šieste zastavenie Krížovej cesty.

Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku:

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

 Šimona prinútili, aby Ježišovi pomohol s nesením kríža. Veronika však slobodným rozhodnutím prejavila súcit voči trpiacemu a podala Ježišovi šatku. Riskovala výsmech, údery a možno aj budúcnosť. Ako to dokázala jednoduchá žena? Láska premohla strach. Odtlačok Ježišovej tváre bol prejavom vďačnosti a požehnania.

Ježišu, otvor nám srdcia, aby sme sa viac zaujímali o blížneho a v každom človeku videli tvoju tvár. Pomôž nám, aby sme vedeli nielen hovoriť o dobre, ale dobré skutky aj konali.

Ježišu, upokoj našu myseľ, aby sme nepodliehali strachu. Pomôž nám, aby sme s odvahou vyznávali svoju vieru, zastávali Teba a Tvoju Cirkev.

Ježišu, pomôž nám byť nebojácnou, láskavou, súcitnou a obetavou Veronikou. Vtlač do našich sŕdc svoju tvár, aby sme nikdy nezabudli na Tvoju lásku a utrpenie.  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

7. Mária Oľga Hladíková:

Siedme zastavenie Krížovej cesty.

Pán Ježiš, padá druhý krát pod krížom.

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

 Pane, Ty si prešiel dlhú cestu s tŕňovou korunou a krížom. Kráčal si bolestne, ale Tvoje kroky boli tiché a pokorné. Druhý krát si padol pod ťarchou kríža, pod ťarchou hriechov – našich hriechov. Pomaly si vstal a mlčky kráčal ďalej, s láskou v srdci, presvedčený, že obeta kríža, nie je márna.

Aj ja, často padám pod ťarchou mojich povinností, ale nedokážem mlčky znášať svoje pády, reptám naokolo a zraňujem Teba i ostatných, čo sú mi nablízku. Odpusť mi, prosím, moje slabosti a previnenia. Tvoja sila a odvaha druhý krát vstať a ísť ďalej s ťarchou kríža, nech je pre moje slabosti svetlom a každodennou posilou.

Celý môj život však vnímam liturgiu cez spievanú modlitbu. Preto mi nedá inak, ako:

 „Ty poznáš moje padanie, Ty poznáš moje vstávanie, Ty poznáš moje myslenie.“ Ja však viem, že „Kríž je znakom spásy, kríž ten drevený, Kristom nesený z lásky, krvou zmáčaný, za nás.“  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

8. Mária Helena Jurková:

Ôsme zastavenie Krížovej cesty.

Pán Ježiš napomína plačúce ženy.

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

Áno, aj ja som medzi týmito ženami.

Žena: manželka, matka i vychovávateľka.

Žena, zaneprázdnená povinnosťami starostlivosti o deti, chod rodiny a domácnosti, povinnosťami v zamestnaní.

Žena v jednom kolotoči povinností.

Veľmi často som napomínala svoje deti, manžela a iných. No, moje napomenutia neboli vždy láskavé. Občas sa stretli aj s nepochopením. Vtedy vznikali rôzne konflikty a nedorozumenia. Vtedy si ma Pane Ježišu napomínal aj Ty. Ale ja zavalená povinnosťami som Ťa nepočula. Uvedomujem si svoju hriešnosť, svoje ľudské zlyhania a je mi to ľúto.

Pane Ježišu prosím Ťa tak ako Ťa prosil lotor na kríži: Spomeň si na mňa Pane Ježišu. Buď ku mne Milostivý a Milosrdný.  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

9. Mária Anna Murínová:

Deviate zastavenie Krížovej cesty.

Pán Ježiš tretí krát padá pod krížom.

Klaniame sa Ti Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

Už po tretí krát padáš Pane Ježišu pod krížom, ktorý je zaťažený našimi hriechmi. Tvoje doráňané, vysilené a od slnka vysmädnuté telo nevládze na túto horu vystúpiť. Ale Tvoji mučitelia Ťa nabádajú, aby si pokračoval a tak s veľkou námahou povstaneš v ústrety svojej smrti.

Nedaj drahý Ježišu, aby sme zabúdali čo si pre nás nehodných vytrpel,  aby sme pri našich pádoch, vždy mysleli na Teba a činili pokánie.  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

10. Mária Dana Hozová:

Desiate zastavenie Krížovej cesty.

Pánu Ježišovi zvliekajú šaty.

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

Skončila sa cesta s krížom. Z Tvojho zakrvaveného a doráňaného tela násilne strhajú rúcho.

Ježišu Kriste, Ty si aj pre moje opakované hriechy trpel, zostal si slabý a nevládny. Daj mi milosť, aby som trpezlivo a s pokorou znášala, všetky ťarchy života, vyhýbala sa opakovaným hriechom , pokušeniam, a zostala Ti verná do konca života.  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

11. Mária Timoteja Hudecová:

Jedenáste zastavenie Krížovej cesty.

Pána Ježiša pribíjajú na Kríž.

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš...

Bolestná Matka Mária so srdečnou úprimnosťou si pripomíname tú Bolesť, ktorú pocítilo Tvoje Materinské Srdce pri Ježišovom smrteľnom zápase. Pre slzy, ktoré sa ronili z Tvojich očí ako aj pre Krv Tvojho Syna na vykúpenie ľudského pokolenia, prosíme Ťa vypros nám Milosť šťastlivej smrti a pomôž tým, ktorí teraz umierajú, aby sme sa všetci dostali k Ježišovi.  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

12. Mária Dana Janočková:

Dvanáste zastavenie Krížovej cesty.

Pán Ježiš na Kríži zomiera.

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

Ježiš Kristus zomiera. Plný potupy, bolesti, výsmechu, opľúvania, úderov, bičovania. Ešte tri hodiny sa trápi za nás nehodných, za Mňa. Prečo musíš tak hrozne umierať? Lebo človek (Ja) som hrdý, sebavedomý, pyšný, prchký. Och, koľko toho je. Koľko ľudskej zloby ťa dostalo a vynieslo na kríž. Je mi Ťa ľúto, ale prečo Ti, Ježišu, každý deň pridávam ďalší úder? Ďalšiu hodinu bolestného umierania za to, že znovu som kritizovala, ohovárala, premárnila čas zbytočnosťami, neovládala sa. Večer kľačím, spytujem si svedomie, pozerám na Teba na kríži a prosím odpusť mi. Už zajtra NIE, nechcem ťa urážať svojimi hriechmi, nechcem Ti pridávať ďalšie hodiny hrozného umierania na kríži za moje márnivosti. Ježišu Kriste, prosím Ťa, pomôž mi v mojich slabostiach, umy ma svojou krvou z kríža. Túžim po tom, Ježišu, aby Ťa všetci ľudia poznali, chápali, obľúbili si Ťa. Teba, aby sme mali na prvom mieste.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

13. Mária Ľubomíra Ďurčová:

Trináste zastavenie Krížovej cesty.

Pána Ježiša skladajú z Kríža.

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

Skladajú z Kríža Ježiša.

Skladajú z Kríža Syna.

Skladajú z Kríža Toho, ktorý uzdravil toľkých chorých,

ktorý oslobodil toľkých spútaných zlým,

ktorý dokonca kriesil mŕtvych…

A teraz?

Teraz On sám je mŕtvy a skladajú Ho z Kríža…

Čo oči vidia, hlava nevie pochopiť a srdce nechce prijať.

Ale je to tak, skladajú Ho z Kríža…

…jemne, veľmi citlivo, čo možno najdôstojnejšie, a čo možno najšetrnejšie ako sa len dá…

Vôkol počujem iba ticho.

Bolestné a vystrašene ticho.

Ticho s nevyslovenou otázkou.

Ticho s neveriacou nádejou …

S nádejou, že otvorí oči,

že niečo povie,

že pohne rukou…

S nádejou, že sa zobudím zo zlého sna…

Ale nič sa nemení, je mŕtvy…

Nič sa nemení…

…ani v náručí jeho matky.

Moja myseľ dúfa v posledný zázrak, ale ten sa nekoná. Je mŕtvy…

Je tu tak strašne a bolestne ticho.

Už nepočuť žiadnu vravu, nadávky či posmešky ani rúhanie… už nepočuť ani plač…

Ale Božia Láska počuje. 

Počuje hlas milujúceho srdca.

Počuje hlas láskyplných sĺz.

Počuje hlas súcitného objatia.

Počuje hlas posledného pohladenia.

Viem, že Boh vždy počuje.

Aj Matka to vie.

Vie, že Boh, vždy počuje.

A preto Matka neobjíma len mŕtve telo svojho Syna, Vykupiteľa sveta, Obetovaného Baránka.

Objíma aj moje mŕtve telo, zatiaľ ešte nie to fyzické mŕtve telo, ale moju duchovnú mŕtvosť. Mŕtvosť, ktorá sa volá neistota, strach, pochybnosť, uzavretosť a často prerastá do pýchy,

Objíma ma s nesmiernou láskou, takú aká som.

Objíma ma vždy tu a teraz.

Živú, polomŕtvu strachom alebo aj keď budem celkom mŕtva…

Objíma ma spolu s Ježišom, pretože tieto dve srdcia, ktoré vedia iba milovať, ma vždy milovali a milujú a chcú ma milovať aj vo večnosti…

Ďakujem, Matka, za každé tvoje objatie.

Ďakujem, Bože Otče, že si nám dal takúto Matku.  Amen

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

14. Mária Jana Ďurmeková:

Štrnáste zastavenie Krížovej cesty.

Pána Ježiša pochovávajú .

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

Kde je môj Ježiš?  Kde je moja láska? Kde ho mám ísť hľadať?  Srdce mi ide od bolesti puknúť .  Bolesť a slzy padajú mi. Zastaviť bolesť sa mi nedá.  Môj Ježišu, kde Ťa ja budem hľadať ?  Odišiel si spred mojich očí a ukladajú ťa do hrobu a už nič len tma a bolesť.

Už ťa niet?  Kde Ťa hľadať mám?  Moja láska, môj ženích a môj Pán.  Všetko je dokonané a srdce prestalo biť – Tvoje.

Tu som však ja uprostred tohoto sveta a objímam Tvoje chladné telo a svojou láskou ho chcem zahaliť a svojimi slzami zmáčať Tvoje sväté rany. Odpusť mi môj Pane viny mojich hriechov.  Chcem žiť v Tebe a Ty  ži vo mne.  Tvoja smrť predsa nie je koniec. Je to začiatok nového života.  Môjho života v Tebe, vo Svetle, vo Večnosti.  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

Mária Ľubomíra SC:

Záverečná modlitba.

Môj BOH, moja Láska, moje všetko. – Ako ľahko sa tieto slová vyslovujú a ako ťažko sa žijú. ĎAKUJEM Milovaný Bože za túto Krížovú cestu, v ktorej sa tieto slová, v malej čiastočke ženskej duše, stali skutočnosťou. ĎAKUJEM TI, Dobrý Bože, za moje milované sestry Spoločenstva Kráľovnej rodiny, ktoré sa snažia milovať Teba, cez svoje rodiny, ako katolícke ženy. ĎAKUJEM za Tvoju i našu Mamu Máriu – Kráľovnú rodiny, ktorá nás objíma vtedy keď plače i vtedy keď sa usmieva. Jej objatie – v bolesti i radosti – je vždy plné Tvojho pokoja. Bože daj nám Milosť Láskou premieňať bolesť na radosť…  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

Modlíme sa na úmysel svätého otca …

Krížová cesta Jána Hladíka

Posolstvo našej Márie Timoteji

DUCHOVNÉ POSOLSTVO ŽIVOTA SO SKLERÓZOU MULTIPLEX

 „Choroba je moja sestra. Keď príde, tak ju privítam a žijeme spolu“.

/Timoteja/

 „Mojej sestry choroby sa spýtam: Prišla si a priniesla si mi bolesť? Dobre, tak poď, s Božou pomocou to zvládneme.“

/Timoteja/

 „Slepota ma naučila citlivejšie vnímať okolie.“

/Timoteja/

 „Keď mi bolo jedno vzaté, v inom som sa zlepšila.“

/Timoteja/

 „Keď sa zle cítim, mám väčšiu chuť maľovať ako vtedy, keď ma nič nebolí.“

/Timoteja/

 „Keď jem zemiaky, myslím na tých, ktorí tieto zemiaky sadili a zbierali, aby som ich ja teraz mohla jesť.“

/Timoteja/

 „Keď jem chlieb, ďakujem Bohu za tých, ktorí ho siali, žali i piekli.“

/Timoteja/

 „Každý pohár vody je oslavou Boha za to, že nezabudol na náš smäd.“

/Timoteja/

 „Mojou prvou modlitbou dňa je vďaka za to, že ešte stále môžem otvoriť oči.“

/Timoteja/

 „Každý pohyb môjho tela je chválou Boha za to, že sa ešte môžem hýbať.“

/Timoteja/

 „Prijímam bolestivú liečbu a spolupracujem s lekármi, aby sa o skleróze multiplex mohli viac dozvedieť a myslím, že to je správne.“

/Timoteja/

 „Často ani dobre nevidím to čo namaľujem, ale ľuďom sa to páči.“

/Timoteja/

 „Keď som bola ochrnutá, tak som dobre videla a skúšala som maľovať ústami z predlohy, až sa mi to podarilo.“

/Timoteja/

 „Čítať nemôžem, Sväté písmo počúvam nahraté.“

/Timoteja/

 „Keď som nič nevidela, tak som prstami maľovala to čo som videla v srdci. Sestra mi poukladala farby vedľa seba a povedala mi poradie, v akom sa nachádzajú.“

/Timoteja/

 „O Bohu veľa nehovorím, ale všetko obetujem Bohu.“

/Timoteja/

„Teraz maľujem pod lupou a niekedy nevidím to čo maľujem, obrázok si musím najprv vložiť do mozgu až potom ho začnem maľovať.“

/Timoteja/

 „Na bolesti sa nesťažujem, to by nikomu nepomohlo.“

/Timoteja/

 „Moja každodenná modlitba je taká, že sa rozprávam s Bohom a hovorím mu všetko.

Stáva sa mi, že už zabúdam naučené formulky modlitieb, tak sa modlím svoje vlastné litánie.“

/Timoteja/

 „Podľa lekárov som už trikrát mala zomrieť. A keď ešte žijem to znamená, že môj život má nejaký význam o ktorom ja nemusím vedieť, ale vie to Boh.“

/Timoteja/

 „Najkrajšia rehabilitácia je v náruči Matky Božej. Ona nás hojdá …“

/Timoteja/

„To, že sa mi zdravotný stav zlepšil, nepovažujem za nadprirodzený zázrak, bola to tvrdá liečba a rehabilitácia za ktorú ďakujem lekárom, sestrám i mojim súrodencom.“

/Timoteja/

 „To, že maľujem, nepovažujem za výnimočné. Každý človek vie niečo iné, len by ten svoj talent nemal zahodiť.“

/Timoteja/

 ***

Naša Mária Timoteja

narodená v roku 1957 má dlhoročnú diagnózu MS – skleróza multiplex (od 25 roka života).

Prekonala obdobia rôznych stavov vyplývajúcich z choroby ako je:

úplné ochrnutie

čiastočné ochrnutie, ktoré umožňuje pohyb na vozíku

úplnú slepotu

– strata hlasu

iné

Čiastočné „zlepšenie“ zdravotného stavu vyplýva z bolestivej liečby (chemoterapie, ožarovania, náročnej rehabilitácie a pod.) a jej silnej vôle v prekonávaní a prijímaní utrpenia.

8 mesiacov bola ochotná podstúpiť veľmi bolestivú rehabilitáciu, na ktorú si jej príbuzní zobrali pôžičku a ktorá trvala v podstate 24h denne, keď necvičila bola zabalená v zábaloch – po 8 mesiacoch sa z úplného ochrnutia postavila na nohy. Timoteja dovoľuje lekárom na nej skúšať nové formy liečby SM.

Ak jej to zdravotný stav dovoľuje. Maľuje rukou ( v súčasnosti hmlisto vidí na jedno oko do vzdialenosti 3 m)

Keď nemohla maľovať rukami, maľovala ústami.

Keď bola slepá, maľovala rukami čo videla v srdci.

Pozrite si jej obrázky vo fotogalérii. Kliknite tu.

Náš bohoslovec FAMBA LUANGA Adrien

Ma pekne meno, už nie je celkom mladučký študent, bude zodpovedný a budeme mu v tom pomáhať.  M. Jana J.

 

Výstava Betlehemov SKr

Modlitba

Narodený Pane Ježišu, buď na pomoci nám Tvojím služobníkom. S vierou, nádejou a láskou prosíme o Tvoje Požehnanie. Daj, aby sme v tomto roku neustále cítili Tvoju blízkosť. Buď naším útočiskom aj v týchto nie ľahkých časoch. Nech sa tešíme, že si naším sprievodcom a nech máme radosť vždy, kým šťastne nevstúpime do príbytku, ktorý si nám pripravil v dome Svojho otca. Amen.

Mária Jozefína

Tento betlehem mi daroval pán farár Jozef Hollý k 1. svätému prijímaniu – má 60 rokov:

Ďalšie betlehemy v dome Márie Jozefíny:

Požehnanie, modlitba, pokoj, dobro, múdrosť, láskavosť a samozrejme viera, nádej, láska nech v našich srdciach vždy nachádzajú miesto…

Mária Ľubomíra Ďurčová

Milované SKr,

aj napriek tomu, že okolo nás je poriadny zmätok a smútok, verím, že ste prežili Vianoce s radosťou v srdci, že každá domácnosť je takým malým Betlehemom, kde sa malý Ježiško narodil a prišli sa mu pokloniť Traja králi. Začiatok Nového roka prežime s nádejou v srdci, že ak epidémia skončí, nebude všetko tak ako bolo predtým, ale že budeme lepší a ohľaduplnejší voči ľuďom i prírode, pretože príroda nám dáva vzduch, ktorý dýchame a ktorý teraz tak veľmi potrebujeme.

„Nech Kristus, svetlo sveta, vedie naše kroky, napĺňa a premieňa naše
srdcia svojou láskou, pokojom a nádejou“…..

Požehnaný a milostiplný Nový rok 2021
praje

Mária Oľga s rodinou

****

Milé sestry SKr,

srdečná vďaka všetkým za modlitby a  povzbudzujúce slová. Je to dobrý prostriedok, aby sme neustále posilňovali ducha a tak mobilizovali aj svoje telo.  V čase, keď sú naše osobné stretnutia veľmi obmedzené, človek si uvedomuje ich hlbší zmysel a hodnotu osobnosti každej jednej sestry. A keďže skúsenosti ukazujú, že všetko zlé je aj na niečo dobré, môže to byť čas duchovného rastu hlavne v láske k blížnym. Mnohé veci sa nám už neukazujú tak dôležité ako predtým a som presvedčená, že sme vďačnejší a skromnejší. Vždy, všade a vo všetkom vítať Božiu vôľu, je veľmi náročné a hlavne v ťažkých chvíľach. Nech nám v tomto úsilí pomáha P. Mária – Kráľovná rodiny a naše spoločenstvo.

                                Mária Ľubica

***

Betlehemy v dome Marka a Márie Ľubomíry: 

 

Vianočné koláče

Vianočné koláče:

Milované BOHdieťa,

Ďakujeme Ti za vianočné koláče, ktoré spájajú lásku tých čo ich piekli s tými, ktorí ich s láskou prijímajú.

Ďakujeme Ti za zázrak  betlehemského svetla,

ktoré Svätú zem spája so slovenskou zemou.

Ďakujeme Ti za Teba samého, ktorý si spojil svoje Božstvo s naším človečenstvom. Amen.

Byť Vianočným človekom – list od duchovného otca Jozefa Jaraba

Spišské Podhradie – Spišská Kapitula,

Vianoce 2020

Drahí moji,

sme blízo vianočných dní a ja sa sám seba pýtam, že po všetkom prežitom aký to bude čas vianočný. Koľko je ľudí na zemi, toľko bude odpovedí…ale ja viem, že pre mňa budú tieto Vianoce o ich základnej pravde, ktorú vyberám zo škrupiny orecha, jej evanjeliovom jadre koledy našich predkov: „Kristus, Spasiteľ je tu!“  Tohoročné Vianoce budú o náboženských témach, ale hlavne o tichu v nás, onej „rúfusovskej človečine“, o chápaní viery, nádeje a lásky ako „stavu duše“ každého z nás…

Veľmi prajem vám i sebe, aby tohoročné Vianoce v roku, ktorý poznačila bieda pandémie a dotkla sa života každého z nás, či našich blízkych, boli v podstate o tom, čo vyjadruje speváčka Sima Martausová v piesni jednou  vetou:  „Uprostred búrok a tmy, dávaj mi vedieť že si!“ Aby sme do všetkých budúcich situácií života išli s Ježišom, ktorý znova prichádza do betlehema sveta a to aj cez dar našej viery a dôvery k Nemu, nádeje i lásky k našim blízkym doma, priateľom, známym…všetkým ľuďom dobrej vôle. Toto je dobra vôľa a ochota každého z nás byť stále „vianočným“ človekom, ako o tom spievali anjeli v historickom Betleheme: byť na slávu Božiu a byť na zemi pokojným článkom ľudskej spoločnosti! Preto prajem každému z vás z vianočných dní dar Božích milosti, ktoré potrebujeme my i tí okolo nás…

Každému z nás ostáva Pánom darovaný čas v novom roku 2021, aby sme naplnili svoje poslanie a službu svojho povolania. V ňom prejavme dar lásky v  jeho najrozmanitejšej forme: od darčekov…a nielen cez Vianoce, cez ochotnú službu, vzájomnú pozornosť až po úctu k všetkým ľuďom v ich vzácnych životoch. Nezabudnime na ich lásku k nám, za ktorú sa v tento čas Vianoc ticho poďakujme a nezabudnime, že ich máme milovať aj preto, lebo prežitý rok 2020 nás poučil, že rýchlo odchádzame…

A čas nového roka 2021 nech je pre každého z nás požehnaný. To vám zo srdca prajem a v zápase o toto požehnanie vás i seba odkazujem na verše Marty Rázusovej Martákovej z jej záverečných slov básne s názvom „Nepoznanému“:

Teba vraj niet!
Ale ja dušu v sebe cítim,
ja viem, že nekončím život týmto žitím,
že musím dosiahnuť svojich mét!
Preto sa bijem a neustúpim z boja,
kým s Tebou nesplynie smutná duša moja,
Ty, Bože, pravdy večný stred!

Aj preto „uprostred búrok a tmy, dávaj mi vedieť že si!  Aj o tento dar pre každého z vás a vašich prosím v modlitbe v tento vianočný čas…aj cez dni budúceho roka s prosbou, aby bol pre vás požehnaný a požehnaním!

             S úctou

         Jozef Jarab

Advent 2020

S radosťou očakávajme Pána.  Mária Ľubica

*

Aj ADVENT  2020 je čas upratovania svedomia.

Dajme BOHU prvé miesto v našich životoch

až potom môžeme byť zdraví …

S láskou sa za všetkých modlí a Požehnaný Advent želá Mária Ľubomíra

 

Povýšenie Svätého Kríža

V nedeľu 13. septembra 2020 som sa zúčastnila slávnostnej procesie pri príležitosti sviatku
„POVÝŠENIA SV. KRÍŽA“. Bola to „malá púť“, ktorá začala pred katedrálnym kostolom sv.
Martina a končila sv. omšou u dominikánov, v kostole P. Márie Snežnej, ktorý bol v ten deň
dopoludnia konsekrovaný. Slávnostný charakter celej procesie zdôrazňovali zástavy, obrazy,
relikvie sv. Kríža, prítomnosť kňazov, zasvätených osôb, Maltézsky rád, skauti a účastníci
všetkých vekových kategórií. Putovanie bolo vo veľkej miere prespievané (korunka Božieho
milosrdenstva, litánie, piesne) a od „Sokolovne“ začala pobožnosť Krížovej cesty. Kalvárskym
vrchom sa úžasne ozývala dojímavá pieseň (medzi jednotlivými zastaveniami) – „Ježišu
ukrižovaný, ľutujem hriechy ľutujem, Ježišu ukrižovaný, Kyrie eleison“. Jedno obnovené
historické zastavenie (P. Ježiš sa stretáva so svojou Matkou), bolo pri tejto príležitosti
posvätené.
Bol to druhý ročník takto organizovanej procesie a dúfam, že ich bude stále viac. Je dobré, keď
sa ku kresťanským hodnotám budeme verejne prihlasovať. I keď okoloidúci sa väčšinou
pozastavili aby fotili, verím, že u niekoho to vyvolalo aj hlbšie zamyslenie. Sama som uvažovala
nad významom kríža. Naozaj musí byť „kríž“ súčasťou ľudského života? Každý s ním kráča, či
už je malý alebo väčší, či je to choroba alebo nezamestnanosť, či sa mu bráni alebo ho prijíma.
Keďže všetci túžime po láske, odpoveď nachádzam v slovách sv. Jána Pavla II : „Lásku bez kríža
nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš“. Ježiš nám svojím utrpením a obetovaním ukázal nielen
lásku, ale aj CESTU, ktorou máme kráčať. Snažme sa povýšiť vo svojich životoch lásku k Bohu
a k blížnym nad všetko ostatné. Veľkou posilou nám môže byť eucharistický Ježiš a modlitba
kresťanského spoločenstva.

Mária Ľubica

aaaaaaaaaa

 

2020 – Obnova Trnava – Modlitby za rodiny a úctu k životu

Spoločenstvo Kráľovnej rodiny

Dňa 22. augusta 2020 – na sviatok Panny Márie Kráľovnej sa uskutočnila Obnova Spoločenstva Kráľovnej rodiny pri  Trnavskej Panne a Matke Márii v Bazilike sv. Mikuláša – v kaplnke Panny Márie Trnavskej v Trnave s programom:

„Modlitby za rodiny a úctu k životu“

Program sa začal Mariánskou sv. omšou v kaplnke. Potom nasledovali Modlitby za rodiny a úctu k životu.

Popoludní sa členky Spoločenstva Kráľovnej rodiny pomodlili na Trojičnom námestí pred súsoším Korunovania P. Márie Najsvätejšou Trojicou.

 15,00 sa začal poobedňajší program Obnovy Hodinkou Božieho Milosrdenstva v katedrále sv. Jána Krstiteľa za prítomnosti p. Piusa Jaroslava Majeroviča OP.

Po korunke nasledovali modlitby: „Odprosujúce modlitby za hriechy proti životu.“

P. Pius počas modlitieb spovedal.

O 16,30 nasledovala Svätá omša s duchovným postupom členiek Spoločenstva Kráľovnej rodiny a úžasnou kázňou pátra Piusa.

Ďakujeme všetkým ktorí sa zúčastnili na Obnove.

Zvlášť ďakujeme za to, že sme mohli mať Obnovu v bazilike Sv. Mikuláša, v kaplnke Trnavskej P. Márie a druhú časť obnovy v katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa. Pán Boh zaplať všetkým za ich blahosklonnosť a trpezlivosť.

Fotografie sú umiestnené v časti fotogaléria.

Všetky videá budú publikované na youtu.be – kanál: Spoločenstvo Kráľovná rodiny.

 

Gloria

Svedectvo našej Márie Oľgy o cestách Zohorského zboru Glória po Slovensku,

ktoré bolo uverejnené v Zohorských novinách:

Sestry SKr Mária Oľga Hladíková a Mária Danka Hozová sú dlhoročnými členkami cirkevného zboru Glória v Zohore.

Dňa 6.-7. 2019 septembra sa členovia cirkevného zboru Glória, rozhodli vycestovať na výlet a pozrieť si pamiatky na východnom Slovensku. Počasie nám prialo, svietilo slniečko a i keď nebolo veľmi horúco, bol to čas ako stvorený na výlet.

Navštívili sme Poprad, Spišskú Sobotu a Košice.  Keďže takmer všetci členovia zboru sú dôchodci, lepšie nám bolo ísť vlakom. Ráno rýchlikom do Popradu, z Popradu vlakom do Spišskej Soboty, kde sme si prezreli krásny Kostol svätého Juraja. Kostol je postavený v čistom gotickom slohu v Spišskej Sobote, na predmestí Popradu, v Prešovskom kraji. Spolu s mestskými domami, zrekonštruovanou renesančnou zvonicou, Mariánskym stĺpom a evanjelickým klasicistickým kostolom tvoria neodmysliteľnú súčasť Sobotského námestia. Hlavný oltár, je dielom majstra Pavla z Levoče.

Tí zdravotne zdatnejší išli zo Spišskej Soboty do Popradu pešo, ostatní išli vlakom do Popradu, kde sme boli ubytovaní. Večer sme mali prechádzku po pešej zóne a na námestí pri bazilike sv. Alžbety, bola skupina ľudí. Nevedeli sme, či sa jedná o nejaké organizované stretnutie a keď sme prišli bližšie, zistili sme, že má koncert český spevák,  Jozef Laufer. Koncert bol organizovaný pod záštitou mesta Poprad. Takže sme mali úžasný kultúrny zážitok, ktorý tento „šoumen“ bezpochyby predviedol.

Na druhý deň sme ráno odcestovali rýchlikom do Košic. I v tomto meste, nás čakalo prekvapenie. Dóm svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku s plochou interiéru 1 200 m² a kapacitou vyše 5 000 ľudí. Pri príležitosti 400. výročia mučeníckej smrti Košických mučeníkov v sobotu 7. septembra 2019 o 10.00  v Katedrále sv. Alžbety v Košiciach, sa konala slávnostná sv. omša, na ktorej sme sa zúčastnili. Kostol bol obsadený do posledného miesta i námestie pred kostolom zaplnili pútnici i domáci obyvatelia, ktorí sledovali sv. Omšu na veľkej obrazovke pred kostolom.

Cirkev na Slovensku dostala vzácny dar. V Košiciach odhalili skutočnú podobu tvárí troch Košických mučeníkov. Tváre sv. Mareka Križina, sv. Štefana Pongráca SJ a sv. Melichara Grodeckého SJ zverejnila pri príležitosti jubilejného roka 400. výročia ich mučeníckej smrti Košická arcidiecéza.

Takže všetko sa dialo tak, aby náš výlet bol bohatý na telesné i duševné dary.

Po krásnom a obohacujúcom výlete sme sa vrátili vo večerných hodinách rychlíkom z Košic do Bratislavy, kde sme osobným vlakom prišli v neskorých hodinách domov do Zohora.

Rada by som i touto cestou poďakovala našim aktívnym dôchodcom a členom zboru, hlavne našej úžasnej sprievodkyni Evičke Mifkovičovej, ktorá nám svojim výkladom obohatila tento výlet.

Nech jej Pán Boh dopraje hlavne pevné zdravie, aby nás jej veselé historky, ale hlavne znalosti sprevádzali i naďalej na spoločných cestách doma i v zahraničí.

Mariazell dňa 19.9. 2019

Každý človek sa rád vracia na miesta, kde sa dobre cíti. Pre zbor Glória, je takýmto miestom pútnicke mesto Mariazell. Už niekoľko rokov chodíme druhú septembrovú sobotu na slovenskú sv. omšu, ktorú každoročne pripravuje kňaz ThDr. Marián Červený PhD. v maličkom mestečku v srdci Rakúska, v Hornom Štajersku, najznámejšom pútnickom mieste Mariazell. I tento rok bol 19. september, pre nás deň plný očakávania a radosti, že sa opäť stretneme s ostatnými pútnikmi na posvätnom mieste, kde sa cítime ako doma. Na tomto mieste pocítite na vlastnom tele, striedanie radosti so smútkom, nádeje s neistotou, ale hlavne hlbokú vieru a silu na prežite každodených príbehov.

I keď naše kroky už nie sú také svižné, v pomalom kroku človek dokáže viacej rozmýšľať. Tento rok sa v bazilike stretli nielen pútnici zo Slovenska, ale prišie i nitriansky diecézny biskup, Mons. Viliam Judák, ktorý celebroval sv. Omšu. Náš zbor sprevádzal, ako každoročne, svojím spevom liturgiu celej omše a opäť nádherný hlas lesného rohu nášho Jakubka Badrnu znel bazilikou pred omšou i počas slávenia liturgie. „Pokoj v srdci a slniečko v duši“, tento pocit doslovne sprevádza všetkých, ktorí na toto miesto prídu. Slniečko nás neopustilo ani vonku. Počasie sa nám opäť vydarilo a preto Krížová cesta i celý deň bol pre všetkých obrovským povzbudením.

Jeden blahodárny deň sa pre nás i všetkých pútnikov síce skončil, ale už teraz sa tešíme, ak nám Pán Boh dopraje zdravie, na opätovné stretnutie v budúcom roku.

Mária Oľga Hladíková

Rodina Kuchtová

Poďakovanie rodiny Kuchtovej.

Pred Vianocami 2019 i pred Veľkou Nocou 2020 sme z účtu SKr poslali po 200€ /spolu 400€/ na účet rodiny manželov Kuchtových so 6 deťmi, do Špačiniec. Je to 8 členná rodina /3 deti im zomreli/, ktorá sa snaží žiť na česť a Slávu Božiu. Nesťažujú sa na svoju chudobu ale sú vďační za každú pomoc preukázanú z lásky podľa Božej vôle.

Spomienka – fotogaléria – 2012 SKr Exercície s Pátrom Vellom

Milé členky SKr,

do fotogalérie sme pridali fotografie z Exercícií s pátrom Vellom r. 2012.

Kliknite na link:

Púť ku kaplnke v Starom Háji

Milované sestry SKr,  pozývam Vás na púť

ku kaplnke v Starom háji v Petržalke,

ktorá je zasvätená svätému Krížu

a patrí do farnosti Svätej Rodiny,

v sobotu 27. júna od 14, 30 do 17,00h.

Stretneme sa pri kultúrnom dome v Petržalke cca 14,15h – zastávka MHD Romanova. Odtiaľ pôjdeme peši o 14,30h.

Každá si so sebou prineste jeden konkrétny úmysel za ktorý túto púť obetujeme.

Budeme sa modliť k úcte spojených Sŕdc:

Nepoškvrneného Srdca našej Kráľovnej rodiny

a Najsvätejšieho Srdca Pána Ježiša.

Kto sa nemôže osobne zúčastniť tejto púte, prosím, aby sme sa spojili duchovne.

ĎAKUJEM a teším sa na stretnutie a spoločnú modlitbu. S láskou M. Ľubomíra

Obraz Panny Márie na „Draždiakovej horárni“ (vedľa kaplnky).

 

Pri kaplnke sme sa pomodlili Korunku Božieho Milosrdenstva, Ruženec, Litánie a iné modlitby. Taktiež sme si zaspievali náboženské pesničky.

 

Pani Katarína sa k nám pridala na modlitbu Ruženca.

Taška s mobilom – v ktorom sú Vaše úmysly (SMS-ky) a mená.

Okoloidúci si s nami pospevovali.

O kaplnke si môžete prečítať nasledovné na stránke nášho farského úradu (https://svatarodina.fara.sk/?page_id=46):

„Kaplnka v Starom háji

Územie Starého hája patrí dvom petržalským farnostiam; okrem tej našej aj farnosti na Daliborovom námestí. „Deliacou čiarou“ je Starohájska ulica. Ale nedá sa nespomenúť malá kaplnka neďaleko Dostihovej dráhy, ktorá je pamiatkou na to, čo si prežili pôvodní obyvatelia Petržalky. Mnohí aj naši farníci radi využívajú lužný lesík, resp. jeho pozostatok na víkendové popoludňajšie či večerné prechádzky, ale poriadne ani nevedia, okolo akej pamiatky prechádzajú.

V turistickom sprievodcovi z roku 1931 sa dočítame: „Ak sa od parkovej hviezdice pustíme ku starej františkánskej veži, po prekročení parkovej hrádze a železničného viaduktu, prídeme do krásnej topoľovej aleje. Po ľavej strane sú športové ihriská futbalových spolkov, po pravej však ohromná plocha niekdajšieho Závodišta, kde sa konávali chýrne bratislavské konské dostihy. Po 15 minútovej prechádzke prídeme ku starej Strelnici, jednoduchému ale chýrnemu hostíncu. Cez tadeto tečúce rameno Dunaja (Karlburgerarm) vedie malý mostík, u ktorého sa tiež prenajímajú člnky. V pravo nás cesta dovedie k hájovni Starého hája, kde sa podávajú jedlá i nápoje. Pred hájovnou je kamenný kríž s nápisom:
„Zur Errinerung an 1809 von den Burgern Pressburgs 1869.“
Podľa podania vyplavila tu veľká povodeň v roku 1809 jeden drevený kríž. Keďže sa on nik nehlásil, bol postavený pri hájovni. Časom spráchnivel, a na jeho mieste bol postavený v roku 1869 terajší kamenný kríž. Povedľa je podstavec s večerným zvonom“.

Krásna topoľová alej už neexistuje. Dokonca ani pôvodné Závodište. To sa nachádzalo niekde na mieste dnešnej Hrobákovej a Dudovej ulice – stoja tam teda paneláky. V hájovni sa už jedlá a nápoje nepodávajú (hájovňa stojí dodnes pri kaplnke, ale v areáli dostihovej dráhy). Zostala iba kaplnka s kamenným krížom a na vrchu s malou zvonicou s jedným zvonom, ktorá pripomína problémy a starosti obyvateľov Petržalky. I keď zmenila okolité prostredie a nie je uprostred lesa, ale uprostred sídliska. Najväčšieho na Slovensku.“

Závesná hrazda k posteli

Závesná hrazda k posteli

S láskou sme darovali potrebný darček pre našu Máriu Klementínu a jej manžela.

Nech im táto zdravotná pomôcka pomáha ľahšie prekonávať ťažkosti s chorobou a nech zjednotené Srdcia Ježiša a Márie stále žehnajú a objímajú celú ich rodinu.

M. Ľubomíra

Púť do Čiech

Milované sestry SKr,

v piatok Najsvätejšieho Srdca P Ježiša sme boli pri hrobe Aničky Bohuslavy Tomanovej a v sobotu Nepoškvrneného Srdca P. Ježiša sme boli pri Filomene v Českomoravskej Fatime. Na obidvoch týchto miestach sme odovzdali tieto intencie sv. omší:

Na príhovor Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, prosíme o objatie Najsvätejšieho Srdca Pána Ježiša pre rodiny Spoločenstva Kráľovnej rodiny, aby mohli celú večnosť Oslavovať Boha a radovať sa v spoločenstve svätých.

Na príhovor Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, prosíme o objatie Najsvätejšieho Srdca Pána Ježiša pre všetkých, ktorým Spoločenstvo Kráľovnej rodiny sľúbilo modlitbu, aby mohli celú večnosť Oslavovať Boha a radovať sa v spoločenstve svätých.

Na príhovor Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, prosíme o objatie Najsvätejšieho Srdca Pána Ježiša pre všetkých, ktorí ublížili rodinám   Spoločenstva Kráľovnej rodiny i tým, ktorým ublížili rodiny  Spoločenstva Kráľovnej rodiny, aby mohli celú večnosť Oslavovať Boha a radovať sa v spoločenstve svätých.

Za našich novokňazov som poslala intencie sv. omší na misijné diela a dáme im to ako darček za naše SKr.

S veľkou vďakou a láskou M. Ľubomíra.

 

Domáca cirkev SKr

Milé sestry SKr.

pozerala som si tieto fotky, sú veľmi pekné.

Ja som fotky nerobila.

Z Božej milosti môžem chodiť už druhý týždeň do kostola na adoráciu  a sv. prijímanie. Kladiem tam na oltár celé naše Spoločenstvo. Intenzívne dlhšie vnímam „Požehnanie od J. Krista prúdi k nám do rodín.“ Preto vďaka P. Bohu za SKr, ktoré je presiaknuté Kristovou Láskou, nad ktorou žiadne sily temna nemajú moc. Amen!

S láskou žehná a denne sa s modlitbou spája.    Mária Paula K.

 

Oltár v pôste – Mária Helena Suchitrová

Boží hrob – Mária Ľubica Eleková

Boží hrob – Mária Ľubomíra Semešová Cehuľová

Kalvária na dvore – Mária Jana Ďurmeková

Oltár Veľkej Noci – Mária Helena Suchitrová

Veľká noc – Mária Ľubomíra Semešová Cehuľová

Mária Jozefína Cehuľová

Mária Jozefína Cehuľová

Mária Jozefína Cehuľová

Mária Jana Juríková

Mária Danka Janočková

Mária Danka Janočková

Mária Danka Janočková

Mária Danka Janočková

Mária Oľga Hladíková

Pozdravujem Vás všetkých v tomto Veľkonočnom období. Posielam dve fotografie a píšem moje osobné vyznanie:

Teraz keď som po 60 rokoch bola odkázaná na televíziu pri sprostredkovaní Veľkej Noci, tak sme si to nejako nevedeli predstaviť. Pred Veľkou Nocou som si písala s veľmi dobrou priateľkou, ktorá 5 rokov žila v spoločnosti sestier karmelitánok, najprv v Poľsku a potom u Pražského Jezuliatka a vyslovila som jej moje pochybnosti, že aj keď máme teraz zatvorené kostoly a Ježiš k nám prichádza doslovne do našich príbytkov, predsa len mám pocit, že niečo tomu chýba. A ona mi napísala, citujem: “ Žiaľ, sviatostne ho nevieme takto prijať. Ale verím, že aj tak si On nachádza cestu k nám a prichádza do našich sŕdc. Stačí mu len otvoriť…“ a vtedy sa rozplynuli všetky naše pochybnosti a slávenie zmŕtvychvstania Pána Ježiša sme prežívali v našom domácom „chráme“ naplno.

Prvá fotografia je zo slávnosti  Bielej Soboty – liturgia slova a druhá je domáca výzdoba Veľkej Noci.

S láskou M.Oľga

Mária Oľga Hladíková

 

Veľká noc 2020

Veľká Noc 2020:

Dobrý Bože Ďakujeme Ti za povýšenie našich domovov na Domáce cirkvi.

Všemohúci Bože Oslavujeme Ťa za Tvoje zmŕtvychvstanie v našich srdciach.

Veľký Bože Velebíme Ťa za Tvoj Pokoj v našich rodinách.

Požehnané Milostiplné sviatky Veľkej Noci.

Spoločenstvo Kráľovnej rodiny

 

Krížová cesta Veľká noc 2020

8. zastavenie Krížovej cesty.

Ježiš napomína plačúce ženy…

Požehnané vianoce 2019

Aký darček dávame Ježiškovi k narodeninám?

Dajme mu svoju únavu, slabosť i úzkosť a predovšetkým dajme mu všetky svoje hriechy.

On ich ako Najlepší Človek objíme

a ako Pravý BOH premení na Slávu svojej Lásky.

Požehnaný Vianočný čas a Milostiplný Rok 2020 Vám za Spoločenstvo Kráľovnej rodiny vyprosuje M. Ľubomíra.

Oslava – výročia

Foto z oslavy  (je tiež vo foto-albume):

50 výročie svadby

PRÍHOVOR k 50. výročiu sobáša

Jozefíny Cehuľovej a Františka Cehuľu

 

Čím by som mal začať?

Gratuláciou?

K Vášmu jubileu – 50 rokov spoločného života.

 Vďakou?

Za prijatie a výchovu nás, šiestich detí.

 Vyjadrením obdivu?

Za vernosť hodnotám a sedliackemu rozumu napriek zmenám režimu.

Alebo prosbou o odpustenie?

Za všetku tú bolesť, ktorú ste s nami mali, ktorú ste s nami prežívali už od útleho detstva až do terajších dní.

Keď František Cehuľa a Jozefína Kellnerová uzavreli sviatosť manželstva v rímskokatolíckom kostole v Hradisku, písal sa 26. apríl 1969. Janko zabil brafka, Miško jalufku, vonkaj hvíľa a gruľe neposadzene. O pol roka na to 25. septembra sa z nich prvý krát stali rodičia. Narodila sa im prvá dcéra Ľubka. O rok na to 17. októbra, keď na roli bolo porobené všetko, prišiel na svet prvý syn, malý Ferko. Mladá rodinka to nemala ľahké. Otec chodil do práce, mama sa starala o rodinu. Navyše mali veľké gazdovstvo, veľa práce. No zdá sa, že aj veľa lásky, keď tu 9. apríla 1972 na svet prišla dcéra Renátka. Bývali v jednom dome so starými rodičmi, spávali siedmi v jednej izbe, no aj tak im to nevadilo a v jedno ránko, 12. marca 1975, bol na svete Mariánko. Napriek ťažkostiam a problémom so susedmi si postavili vlastný dom. Akoby to už bolo, nový dom bez nového prírastku? 25. novembra 1980 narodil sa ďalší syn Martinko. Celý život žili skromne, nemali žiadne výdobytky modernej doby, staré auto, čiernobiely televízor, jedno rádio, jednu perinu a tu zrazu vitaj muj štvartý synu. Danko 12. apríl 1985.

Tak ako si iný ľudia pamätajú na akých autách jazdili, na akých miestach dovolenkovali, tak si František a Jozefína pamätajú koho v stajni chovali. Neoddeliteľnou súčasťou života a spomienok sú (kone) Ďuro, Izbar, Tašo, Dino, Zorka, Iskra, Gita, Irma, Pejo ale aj (kravy) Manca, Julka či (psy) Dunaj, Cézar, Ťapo, Boris, (koza) Okata. Majú krížom krážom pochodené ďaleké kúty sveta (polia) Úvratňa, Podbartkovú, na Kopaničke, nad Furmancom, na Preshure, či Ľengwartskej a úplne v diaľ Tvarožanske, Vojenske, či Ľevočske.

Aj napriek Vašim skromným podmienkam pre život ste nám vystrojili 4 svadby a o tej 5 ste sa len dozvedeli. Mali ste prvé auto v dedine s pásmi a univerzálkami, aj nablýskanú motorku, drahý klavír či magnetofón.

Dostalo sa Vám veľkej pozornosti a uznania, či už v prejavenej dôvere v pozvaní za svedkov, starostov na svadbách, za birmovných a krstných rodičov. Uznanie pre tatu za veľkú pomoc pri výstavbe kultúrneho domu či vo funkcii tajomníka. Žatie úspechov v súťaží ťahaní klady s Gitkou či Iskrou (kobyly). Pre mamu tituly najlepšia hrabačka, sadzačka zemiakov a zbiračka kameňov v Hradzisku, či vysádzačka stromčekov v lese. A samozrejme najportviš baletka (upratovačka) na akademickej pôde. No hlavne máte titul MAMA, ktorá nám dala teplo domova, ktorá nás zahrnula svojou láskou a vždy sa pre nás obetovala.

Slzy Vám netiekli len vo chvíľach, keď Ľubka vypichla Ferkovi oko s hrabľami, keď Renátka so snúbencom Jožkom mali vážnu autonehodu, či pri každom Mariánkovom odchode do nemocnice, Martinkovým zdravotným problémom, či pri Dankovi keď Vám doktor oznámil, že rátajte s najhorším. No slzy Vám tiekli, aj keď Ľubka ako prvá 18 ročná odišla z domu, Renátka sa vydala do Vyšných Repáš, Mariánko odišiel študovať do Trnavy a Martinko odišiel do ďalekej Ameriky. A úplné ticho vo Vašom dome nastalo, keď v priebehu 2 mesiacov ostali ste len sami dvaja – Danko odišiel do Bratislavy a Ferko so svojou rodinou sa presťahovali do Vlkoviec.

Drahý tato a mama, dnes sa píše 27. apríl 2019. Prešlo 50 rokov. A vy máte byť na čo hrdí !!! Pred vami tu už nesedí len 6 malých roztomilých tváričiek, sedí tu 6 osobností a to najmä vďaka Vašej výchove, starostlivosti, opore, láske a viere, ku ktorej ste nás celý život viedli. Nie sme tu sami. Sme tu spolu so svojimi rodinami. Nevesty Mary a Katka, zaťovia Jozef a Marko, vnučky Renátka s manželom Stankom, Romanka so snúbencom Peťom, Majka s priateľom Filipom, Viktorka, Zuzanka, Dorotka, Johanka, Natálka, Klárka a vnuci Jožko s manželkou Ľudkou a najmladší Ferko. Najmenším slniečkom je pravnučka Barborka a keď Pán Boh dá, budú slniečka dve.

Teraz by som Vám v mene celej rodiny chcel povedať jedno veľké ĎAKUJEM

a poprosiť o odpustenie, za všetko čím sme sa voči Vám previnili.

Zároveň chcem poprosiť všetkých prítomných za mamu a otca, aby odpustili im, ak sa voči nim previnili – zvykne sa to hovoriť na pohreboch, ale tam je to, myslím už aj neskoro.

Na záver už len pozdvihnime čaše a pripime si, aby sme sa tu takto stretli aj o 10 rokov.

Na zdravie. /za všetky deti najmladší Daniel/

Obetné dary z príležitosti 50. výročia sobáša

Františka a Jozefíny Cehuľových (26. apríl 1969)

hrable – kosa

klince – varecha

grule – kvety

svadobný obraz – fotky vnúčat a pravnučky

hostie – víno

Nebeský Otče, pred Tvoj Oltár prinášame kosu a hrable ako symbol veľmi ťažkej celoživotnej práce našich rodičov Františka a Jozefíny.

Do svojho Milosrdného lona prijmi ich 50 ročnú prácu na poli i v lese – pot, mozole i strach z neúrody, lebo Ty všetko môžeš premeniť na svoju Slávu v Nebi.

Pane Ježišu, pred Tvoj Oltár prinášame klince a varechu ako symbol namáhavej práce našich rodičov na dvore i v dome.

Do svojho Milosrdného Srdca prijmi ich každodenné povinnosti, ktoré sú skryté v stovkách pribitých klincov i nezrátaných navarených obedov – v každý deň obriadenej maštali i upratanej domácnosti.

Aj toto nech slúži na Tvoju Česť a Slávu.

Duchu Svätý, pred Tvoj Oltár prinášame grule a kvety ako symbol úrody i Tvojej štedrosti a lásky.

Do svojho Milosrdného objatia prijmi všetky myšlienky, slová i skutky našich rodičov, aby sa stali Oslavou Tvojej Nekonečnej Dobroty a Krásy.

Všemohúci Milosrdný BOH, pred Tvoj Oltár prinášame svadobný obraz našich rodičov a fotky vnúčat i pravnučky, ako symbol ich plodného manželského života a rodiny.

Do náručia svojho Milosrdenstva prijmi všetko vnútorné trápenie a bolesti duší našich rodičov, aby Ťa celá naša rodina mohla naveky oslavovať v Nebi.

Milosrdný Pane Ježišu na Tvoj Oltár prinášame hostie a víno, ktoré sa o chvíľu premenia na Tvoje Telo a Tvoju Krv.

ĎAKUJEME Ti, že Ty sám si pokrmom našich duší a prosíme Ťa svojou Svätou Krvou obmy, prikry a napoj našich rodičov Františka a Jozefínu i celú našu rodinu. Amen.

Vďačiť Vám chcem rodičia

Vďačiť Ti chcem, mama

za nežnosť a za lásku,

ktorú si mi dala,

vďaka aj za život môj.

Ďakujem Ti, otec,

dobre si ma vychoval,

že si môj život

k Pánu Bohu smeroval.

Vďačiť Vám chcem teraz,

vďačiť Vám chcem, rodičia,

že ma Vaša láska

k Pánu Bohu priviedla.

Vďaka za to,

že ste mi dali život,

zatiaľ čo vy

mali ste len bolesť.

Teraz srdce moje Vám volá,

otec / mama

vďaka Vám za lásku.

Aj keď možno zajtra

ja už pri Vás nebudem,

drahá mama, otec, za všetko vám Ďakujem.

Drahá mama, otec,

za všetko Vám Ďakujem.

 

Sviatok všetkých svätých

Milované sestry SKr, nebojme sa byť sväté

a vyprosovať svätosť pre naše rodiny,

pretože bez svätosti sa do Neba nedostaneme.

Všetci svätí, orodujte za nás.

Amen.

Mária Ľubica – peši do Santiaga de Compostella

Zmeniť na určitý čas prostredie a vnímať iný rytmus času, vedie človeka k premýšľaniu a k pokojnejšiemu prežívaniu prítomného okamihu. Nachádza mnohé súvislosti a uvedomuje si dôležitosť rovnováhy vonkajšieho a vnútorného života. Učí sa pracovať sám so sebou, s vlastnými pocitmi, s ľuďmi. Učí sa nielen prekonávať prekážky, ale prijať aj svoje limity. Čas oddychu môže byť veľkou príležitosťou na oslavu Boha Stvoriteľa.

Na pozemskej ceste sme vlastne pútnikmi všetci. Čo však nosíme v našich batohoch? Nezaťažujú ich staré krivdy, nespravodlivý hnev, žiarlivosť, závisť ….. ? Je dôležité ich pravidelne vyprázdňovať a bojovať so sebou samým. Okresávať svoje ego, priznať si chyby, omyly, pády, slabosti a dôverovať Bohu. Nielen veriť v jeho existenciu, ale veriť JEHO láske, odpusteniu, dobrote a starostlivosti. Tento postoj potom vedie k spomenutému rituálu pútnika: „vstať, vziať na seba svoj kríž a ísť“. Potrebná je však Božia milosť a naša vôľa.

Ľudová zbožnosť je jedným z prejavov náboženského cítenia a má rozličné formy. Púte sú jednou z nich a mňa osobne veľmi priťahujú. Je to taká moja „srdcovka“. Akoby prekonanie určitých prekážok (vzdialenosť, počasie, málo spánku, znížený komfort) zintenzívňovalo nielen emócie, ale aj silu modlitby, Božieho slova a krásu spevu. Vždy som si odnášala hrejivé pocity radosti a zvláštneho odľahčenia.

Keď som asi pred 10 rokmi čítala knihu od Coelha o púti do Santiaga de Compostela, zrodila sa vo mne túžba po jej osobnom poznaní. S veľkým záujmom som počúvala ľudí, ktorí mi o tejto ceste rozprávali a túžba sa menila na predsavzatie. Keďže minulý rok mladšiu dcéru Kristínku vybrali v projektoch dobrovoľníctva na 9 mesiacov do Santiaga de Compostela, stála som pred jasnou výzvou. Zostávalo doriešiť s kým a kedy. Dátum odletu padol na 26. jún a sprevádzala ma staršia dcéra Betka a jej priateľ Tomáš. Aj keď ich hlavným cieľom bolo natočiť dokument, ja som dúfala, že to nebude len o spoznávaní krajiny, ale aj Boha. Pre mňa bola dôležitá i fáza prípravy, do ktorej okrem materiálneho vybavenia patrila účasť na prednáške kňaza Ján Knapíka o tejto ceste, súkromná „novéna“ s rozličnými prosbami a samozrejme spoveď. Uvedomovala som si, že „bez Božieho požehnania, márne sú ľudské namáhania“.

Oficiálne cesty tzv. camino, ktoré vedú do Santiaga de Compostela, majú svoje názvy a je ich niekoľko (asi 7). My sme si vybrali cestu pozdĺž portugalsko-španielskeho pobrežia Atlantického oceánu (camino Portuges da Costa). Od katedrály v Porte (katedrála Sé-katedrálny kostol Nanebovzatia Panny Márie) po katedrálu sv. Jakuba v Santiagu de Compostela, to bolo presne 305 km a trvala nám 13 dní. Prvý večer, keď sme doleteli do Portugalska, prechádzali sme sa úzkymi uličkami a chcela som vojsť do nejakého kostola. Bolo už dosť hodín, ale skúsili sme. Dvere sa nedali otvoriť a práve sme boli na odchode, keď sa za nami objavil starší pán, dvere nám otvoril a odišiel. Bolo tam len niekoľko ľudí, na ktorých som postrehla vyľakané pohľady, bola totiž adorácia. Keď zbadali, že chápeme o čo ide, upokojili sa a o chvíľu nás s úsmevom vyprevádzali. Boh nám pripravil skvelý začiatok.

Každý deň putovania mal takmer rovnaký rituál. Vstať, vziať na plecia batoh (u mňa okolo 7 kg) a ísť. Bola to však príležitosť trénovať nielen svoje telo, ale cvičiť aj svojho ducha. Tým najlepším prostriedkom bola modlitba. Na komunikáciu s Bohom bolo naozaj veľa možností a príležitostí. Obe krajiny majú množstvo krásnych, kamenných kostolov a kaplniek. Väčšina bola otvorených a boli pre nás príjemným zastavením a odpočinkom. Taktiež pri kráčaní v malej skupinke, ktorú sme tvorili, bol veľký priestor na vlastné myšlienky, meditáciu, zahĺbenie do svojho vnútra. Hlavne pri náročnejšom teréne mi hlavou prebiehalo: „pre jeho bolestné umučenie…..“ Každým dňom kilometre pribúdali a niekedy sa zdal ťažší batoh, inokedy nohy.

Bola som šťastná, keď som sa mohla ruženec pri mladých modliť aj nahlas, keď sami chceli, aby som spievala nábožné piesne (dokonca sa zapojili) a keď ma žiadali, aby som pred jedlom „pozvala Hospodina“. Dokonca boli v očakávaní, aký mi príde verš dňa z aplikácie Biblia. Neraz sme si to porovnávali s prežitým dňom a neuveriteľne to vždy zapadlo. Na prvý deň putovania sme mali verš z listu Filipanom „Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách“ (Flp 4,6). Mohlo byť niečo zrozumiteľnejšie? Nie vždy sa nám ušlo ubytovanie v albergue (nocľaháreň pre pútnikov), takže sme z tých 12 nocí počas putovania spali 4x pod holým nebom. Pravdu povediac, s týmto som vôbec nerátala a mala som z toho obavy. Ešte pred púťou som si však povedala, že sa budem snažiť všetky udalosti prijímať tak, ako budú prichádzať. Bez šomrania, kritizovania a nespokojnosti. Prvýkrát sme spali v dedine pri školskom ihrisku, potom na pláži pri Atlantickom oceáne, tretíkrát na lúke pred dedinou a nakoniec pod stromom (pripevnila som tam aj obrázok P. Márie). Teraz som tomu rada, pretože to boli situácie, kedy sme sa akosi viac odovzdali do Božích rúk.

 

Cesta bola bohatá na stretnutia s ľuďmi rôzneho veku, národnosti, motívov a životných príbehov. Štatistickým pohľadom by som povedala, že medzi pútnikmi prevažujú ženy a čo ma veľmi prekvapilo, putujú sólo. Z vekovej kategórie dominujú mladí ľudia (20-30 rokov) a väčšinou to bola dvojica mladých dievčat (zrejme kamarátky). Konkrétne po našej trase sme stretli najviac Čechov a Nemcov a len jednu Slovenku. Vytváralo sa mnoho príležitostí na zoznámenie. Tým spoločným jazykom bola samozrejme angličtina, takže hlavne mládež si hneď rozumela a vymieňali si kontakty. Medzi pútnikmi, či už v ubytovniach alebo počas cesty a spoločných zastaveniach, bolo cítiť toleranciu a solidaritu. Aj ten, kto kráčal celkom sám, patril do živej reťaze peregrinov a minimálne pozdravom a úsmevom sme sa navzájom podporovali. Každý má inú skúsenosť, ale ja osobne som nadobudla dojem, že prevládal viac turistický motív ako duchovný. Išlo skôr o turistov a cestovateľov než pútnikov.

 

Camino prirodzene vytváralo priestor na spoznávanie krajiny. Pobrežná trasa bola naozaj úžasná. Pohľad na zapadajúce slnko nad vodami Atlantického oceánu nemohol zostať bez vzdávania chvály Stvoriteľovi. Šum vody súhlasne kontroval. Hneď v prvé dni putovania Portugalskom, sme na viacerých miestach narazili na slávnostné procesie. V dlhých sprievodoch niesli sochu P. Ježiša, P. Márie a iných svätých. Oblečení boli v rôznych kostýmoch, hrali na hudobných nástrojoch a bolo to veľmi slávnostné. Až v jednej dedinke sme sa od miestnych obyvateľov dozvedeli, že sa takto slávi sviatok sv. Jána.

Na portugalskom úseku cesty nebol problém si dokúpiť vodu a potraviny, ale španielska časť nás v tomto zaskočila. Bolo treba prejsť veľký úsek cesty, kým bola taká príležitosť. Raz som bola už veľmi hladná a zásoby sme nemali žiadne. Trocha vody sme si šetrili a ja už som pomaly cítila slabosť. To som však nikomu nepovedala, len pomalšie kráčala. Zanedlho sme prechádzali okolo nejakého odpočívadla, keď nám kývala jedna mladá žena a volala ku sebe. Upratovala na kamenných stoloch a vysvetľovala, že nejaká pútnická skupina tam mala objednané pohostenie a čo zostalo, nechce vyhodiť ani baliť, ale rozdať. Ani si neviete predstaviť ako nám chutilo a boli sme jej veľmi vďační. S radosťou sme si pripomenuli verš, ktorý nás počas cesty najviac oslovil: „Hospodin bude bojovať za vás, vy sa len upokojte“. (Ex 14,14). Tak sme najedení pokojne mohli pokračovať. I keď bol španielsky úsek cesty náročnejší, povzbudzovalo nás už „len“ dvojciferné číslo zostávajúcich kilometrov. Čím sme boli bližšie k cieľu, pribúdalo nielen pečiatok v kredenciáli, ale aj peregrinov. Oficiálne smerové značky, mušľa hrebenatka a žlté šípky, nás spoľahlivo doviedli až ku katedrále sv. Jakuba.

Objatie s mojou mladšou dcérou, ktorá nás pred katedrálou čakala, bolo pre mňa veľkou odmenou. Trošku som z tejto eufórie precitla, keď sme vošli do katedrály a všetko bolo zahalené pod hrubým igelitom. Dcéra mi vysvetlila, že sa tak stalo len nedávno a začínajú sa prípravy na svätý rok, ktorý pripadne o dva roky. Prístupná bola vlastne len socha apoštola Jakuba a jeho hrobka. Bolo zvesené i povestné kadidlo a omše popresúvané do iných kostolov. „Objatie“ sv. apoštola som si ujsť nenechala a odovzdala mu všetkých, ktorých nosím vo svojom srdci a ktorí ma prosili o modlitbu. Na certifikát o absolvovaní cesty sme si samozrejme vystáli dlhú radu a zaradili sa do zoznamu tisícov pútnikov, ktorí svätojakubskú púť vykonali.

S odstupom času vidím, ako sa to všetko vyvíjalo a verím, že čo Boh započne, to aj dokončí v pravý čas. Ďakujem za milosť, že som obohatená o vlastný zážitok z putovania. Verím, že Boh vie, ako sa každého dotknúť a ovocie postupne príde. Chce to len trpezlivosť a dôveru. A k tomu ma učila aj táto cesta. Hospodin je verný. Aleluja!

Buen camino!

S. Moja patrónka na mňa tiež čakala (ďakujem).

Sv. Rita oroduj za nás!

Modlitby – Dunajská Lužná

 

 

Spoločenstvo Kráľovnej rodiny a Farnosť Dunajská Lužná

Dnes vo štvrtok  22. augusta 2019, v Deň Panny Márie Kráľovnej

sme mali spoločné modlitby v kostole Povýšenia sv. Kríža v Dunajskej Lužnej od 14,00h – 19,30h

s názvom:

Pripojme sa k modlitbe za rodiny, úctu k životu a národný pochod za život pri Madone Žitného ostrova

14,00h Vyloženie Sviatosti Oltárnej

s programom:

Modlitby za rodiny a úctu k životu

Duchovný diamant Kráľovnej rodiny

Fatimský ruženec

Radostný, Svetla, Bolestný a Slávnostný

Hodina Božieho Milosrdenstva

16,30   Katechéza o rodine a úcte k životu:

p. Bruno Branislav Donoval, OP

18,00h Svätá omša

duchovný postup SKr

19,00   Večerné chvály

Fotografie sú v sekcii fotogaléria.

TAMAMA

Spomienky zo života mamy Marty Babálovej † 23.4.2019


Marta Babálová sa narodila na svätú Luciu, 13.decembra 1930, v Bratislave. Keď
ju jej rodičia Jožko a Gustika Trnovcovci dali pokrstiť menom Marta, ani
netušili, aké výstižné meno jej dali. Zo Svätého písma vieme, že svätá Marta bola
sestrou Lazára a Márie. Svätá Marta bola veľmi starostlivá, snažila sa byť dobrou
hostiteľkou, keď ku nim do domu zavítal Ježiš.
No svätá Marta mala zmysel aj pre nadprirodzené veci. Keď zomrel jej brat
Lazár vraví Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol zomrel.“ A s
akousi skrytou nádejou dodala: „Ale aj teraz viem, že čokoľvek budeš prosiť od
Boha, dá ti.“
Nasledoval krátky rozhovor, ktorý bol akousi previerkou Martinej viery. Ježiš ju
uistil: „Tvoj brat vstane (z mŕtvych).“
Marta mu odpovedala: „Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.“
Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, nikdy nezomrie.
Veríš tomu?“
A ona mu odpovedala: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Syn Boží,
ktorý má prísť na tento svet.“
Naša Marta bola tiež veľmi starostlivá. Ešte ako predškoláčka pomáhala svojim
zaneprázdneným rodičom a tetám, ktoré pracovali v bratislavskom rodinnom
hostinci Lerchner. Svojho bratranca Ernstiho, ktorý bol po detskej obrne, vozila
v kočíku a s láskou ho opatrovala. Keď sa jej narodil jej druhý brat Stanislav,
takmer celá starostlivosť bola na jej pleciach. Bolo to koncom vojny v zlých
časoch, keď bol jej otec väznený, mama chorá. Kvôli zlému pôvodu nemohla po
nástupe socializmu študovať na vysokej škole. Na jar 1951 stretla svojho
manžela Marcela Babála vo Svoradovskom kostole na Palisádach. Tento kostolmagnet
vtedajšej študujúcej katolíckej mládeže komunisti neskôr samozrejme
zrušili a po niekoľkých rokoch odstránili. Spoznávali sa pomerne krátko a 15.
augusta 1951 sa zosobášili v ich kostole. Detičky im pribúdali jedno za druhým,
až sa ich počet ustálil na okrúhlom čísle 10.
Otec Marcel, neskôr vnúčatami nazývaný OTEK, veľa po nociach slúžil na
klinike pľúcnych chorôb a tuberkulózy. Okrem toho navštevoval pacientov
v domácnosti, študoval a celá ťarcha starostlivosti o deti a o domácnosť bola na
nej samotnej. Vtedy nebolo v obchodoch toľko tovaru ako dnes, nebolo dostať
detské oblečenie a obuv, všetko sa prešívalo zo starého, neboli automatické
práčky, toaletný papier, kúrilo sa v peci – bolo treba z pivnice po schodoch nosiť
uhlie, plienky vyvárať v hrnci… Napriek tomu detičky dostávali všetko potrebné
pre svoj rozvoj. Áno, vtedy ešte neboli očkovania ako dnes, takže všetci
absolvovali osýpky, mumps, kiahne… Napriek tomu bola stále o krok vpredu a
zabezpečila, aby sa deti mohli naučiť korčuľovať, lyžovať, vždy bola k dispozícii
lopta, švihadlá. Už od útleho veku sa postarala, aby sa deti vzdelávali. Do
domácnosti chodila Tante Hela na nemčinu a teta Hela na angličtinu. Všetky deti
dostali do výbavy aspoň jeden cudzí jazyk, poskytla im aj hudobné vzdelanie.
Rodina bola vždy pre mamu Martu Cirkev v malom a bol to jej celý svet.
Slovo ´všetci´ znamenalo každého jedného v popredí. Nikto nezaostával ani
neodstával. Rodinný kruh, pojal všetkých členov viacerých generácií a v jeho
strede bola mama Marta s otcom Marcelom. S pribúdajúcimi vnúčatami (35) a
pravnúčatami (44) koleso rástlo a rastie každým rokom a mama Marta bola aj
pre ďalšie detičky jej detí tou dôverne známou všadeprítomnou a ochotnou
tamamou, čo nikdy nemala prázdne ruky a poznala cestu ku každej jednej duši
zvlášť.
V rodine založila Marta detský spevácky zbor, ktorý spieval najprv koledy
v kostole u Kapucínov, neskôr sa rozrástol na dobre známy Ursus Singers.
V časoch normalizácie boli nácviky pravidelne poväčšine u Babálovcov, neskôr
sa pridali i Trizuljakovci. Priateľstvá mnohodetných rodín prerástli aj do
spoločného dovolenkovania pri mori v Bulharsku a v zime zas do
nezabudnuteľných speváckych lyžovačiek na chate vo Vlkolínci. Pravidelné boli
nedeľné futbaly v Rusovciach.
V tomto období mama Marta často pribrala do rodiny ďalšie deti a študentov,
ktorí spolu s jej rodinou strávili i vianočné sviatky, alebo dovolenky. V byte
v Bratislave fungovali pravidelné nácviky spevokolu, študentské stretká,
manželské modlitbové spoločenstvá. Cez rok sa v rodine prestriedalo mnoho
poslov z Taizé alebo z hnutia Fokoláre. Z neďalekého internátu „Nešporáku“
chodilo mnoho študentiek prepisovať na stroji cez kopiráky zakázanú
náboženskú literatúru. Bol to vtedy značný risk, no Pán držal nad domom na
Partizánskej ul.č.21 svoju ochrannú ruku.
V uvoľnených rokoch 1968 a 1969 sa spolu s pátrom Lojzkom Šaturom postarala
aj o postihnuté deti z Mokrohájskej, ktoré mikrobusom prevážala do kostola na
Kalvárii. Neskôr sa stala krstnou mamou viacerým deťom, ktoré si nevedeli nájsť
krstných rodičov.
Chatu vo Vlkolínci, ktorú manžel svojpomocne postavil, vedela využiť naplno a
s prehľadom manažérky tam vystriedala stretká a modlitbové spoločenstvá,
rádové sestričky na duchovných cvičeniach, Mariapoli, Oázu a iné, bohumilé
spoločenstvá veriacich ľudí. Vopred zabezpečila všetko potrebné, aby sa nikto zo
zúčastnených nemusel veľmi starať o prozaické záležitosti a vybavovačky. Často
i finančne podporila ľudí v núdzi a ako hovorievala, že Pán jej to mnohonásobne
odplatil.
Stále niečo vybavovala, starala sa o dobro druhých, najmä detí, alebo seniorov,
s láskou a nehou sa ujímala slabších, alebo bezbranných. Mnoho ľudí ku nej
prichádzalo poradiť sa, alebo sa len tak vyrozprávať. Pre každého si našla čas aj
rozumné a praktické riešenie daného problému. Prijala za svojho Roba
z detského domova, nevidiaceho Karola i viacerých mladých ľudí, ktorým
vybavila prácu a ubytovanie. Všetko to s ľahkosťou stíhala popri svojich
vlastných desiatich deťoch, ťažkej chorobe, opatrovaní vnúčatiek či doopatrovaní
svojich rodičov a svokry.
V období po revolúcii jej nebolo ľahostajné ani spoločenské dianie a stala sa
poslankyňou Federálneho zhromaždenia v Prahe. Angažovala sa najmä
v otázkach postavenia žien a rodiny v spoločnosti, záležalo jej na vzdelávaní detí,
ale aj dospelých, najmä v duchovnej oblasti. Spolu s manželom Marcelom, ktorý
bol aktívny v oblasti lekárskej etiky, neúnavne chodila po celom Slovensku, kde
vychovávala hlavne mladých k zodpovednému rodičovstvu vo sviatostnom
manželstve, k úcte k počatému životu a na základe bohatých skúseností dávala
účinné rady v krízových stavoch a situáciách.
Veselá a pozitívna, konštruktívna myseľ nepotrebovala študovať motivačnú
literatúru. Sem-tam dala na papier nejaké myšlienky a postrehy zo života,
skúsenosti a výchovné rady.
Jej dnes už dospelé vnúčatá spomínajú s bázňou a zároveň úžasnou hrdosťou na
svoju starú mamu. Ona poznala hodnotu „nesedenia doma“, vždy niečo pozitívne
a progresívne vymyslela a potiahla so sebou kopu ďalších ochotných a
nadšených ľudí. Nebála sa byť nekonvenčnou Babkou. V zime sa po jazere
korčuľovala a na Kolibe lyžovala s kočíkom a neskôr s vnúčatami sa v lete
surfovala na mori v Bulharsku.
Záujem mamy Marty o technológie bol tiež príťažlivý a nasledovaniahodný.
Vždy išla s dobou, a tak aj prvý rodinný mikrobus Barkas v Československu bol
jej vynálezom. Pridanou hodnotou bola vzápätí vždy nová, výkonnejšia práčka,
kamera, projektor, prenosný magnetofón, praktická umývačka riadu, neskôr
výpočtová technika, mobilné telefóny, skrátka vo všetkých technologických
inováciách bola medzi prvými praktickými užívateľmi.
Okrem tejto pracovnej stránky života, v jednote s manželom Marcelom, dávala
svojim deťom i širokému okoliu príklad veľkej dôvery k Bohu. Rodina i so
starými rodičmi pravidelne v nedeľu po prechádzke alebo po nejakom futbale
zasadla okolo stola, prečítali si stať zo Svätého písma, pomodlili sa ruženec, či
krížovú cestu. Veľa spolu viachlasne spievali.
Mama Marta veľmi zanietene šírila úctu k Božiemu milosrdenstvu a úctu k Bohu
Otcovi. Odkedy ich spoznala, túžila, aby sa úcta k nim dostala k ďalším ľuďom
ako dobrá zvesť. Bol to akoby jej testament.
Keď bola ostatné dva roky pripútaná na lôžku, veľmi si želala, aby si mladé
rodiny zachovali dobrý zvyk spoločnej modlitby. Pri posledných návštevách
vnúčat a pravnúčat z posledných síl žehnala rodičom a detičkám krížikom na čelo
a prosila Pána a našu Nebeskú Matku o ich ochranu a požehnanie.
Horlivosťou, neúnavnou snahou a vynaliezavou tvorivosťou všetko vybaviť,
zariadiť a zabezpečiť, mama, stará mama a prastará mama Marta – familiárne
TAMAMA, v úzkej spolupráci s Božou milosťou, naplnila posolstvo svojej
patrónky svätej Marty z Betánie.

Modlitby – Modrý Kostolík Bratislava

V sobotu 30. marca 2019 sa Spoločenstvo Kráľovnej rodiny pripojilo k modlitbe za rodiny, úctu k životu a národný pochod za život modlitbami v Modrom kostolíku v Bratislave s programom:

15,00h modlitba pri pamätníku nenarodených pred kostolom

Korunka k Božiemu Milosrdenstvu

Posvätný ruženec

16,00h Krížová cesta za úctu k životu v kostole

17,00h Vyloženie Sviatosti Oltárnej

Modlitby za rodiny a úctu k životu

17,45h Požehnanie so Sviatosťou Oltárnou

18,00h Svätá omša

Fotografie sú v časti fotogaléria.