Posolstvo našej Márie Timoteji

DUCHOVNÉ POSOLSTVO ŽIVOTA SO SKLERÓZOU MULTIPLEX

 „Choroba je moja sestra. Keď príde, tak ju privítam a žijeme spolu“.

/Timoteja/

 „Mojej sestry choroby sa spýtam: Prišla si a priniesla si mi bolesť? Dobre, tak poď, s Božou pomocou to zvládneme.“

/Timoteja/

 „Slepota ma naučila citlivejšie vnímať okolie.“

/Timoteja/

 „Keď mi bolo jedno vzaté, v inom som sa zlepšila.“

/Timoteja/

 „Keď sa zle cítim, mám väčšiu chuť maľovať ako vtedy, keď ma nič nebolí.“

/Timoteja/

 „Keď jem zemiaky, myslím na tých, ktorí tieto zemiaky sadili a zbierali, aby som ich ja teraz mohla jesť.“

/Timoteja/

 „Keď jem chlieb, ďakujem Bohu za tých, ktorí ho siali, žali i piekli.“

/Timoteja/

 „Každý pohár vody je oslavou Boha za to, že nezabudol na náš smäd.“

/Timoteja/

 „Mojou prvou modlitbou dňa je vďaka za to, že ešte stále môžem otvoriť oči.“

/Timoteja/

 „Každý pohyb môjho tela je chválou Boha za to, že sa ešte môžem hýbať.“

/Timoteja/

 „Prijímam bolestivú liečbu a spolupracujem s lekármi, aby sa o skleróze multiplex mohli viac dozvedieť a myslím, že to je správne.“

/Timoteja/

 „Často ani dobre nevidím to čo namaľujem, ale ľuďom sa to páči.“

/Timoteja/

 „Keď som bola ochrnutá, tak som dobre videla a skúšala som maľovať ústami z predlohy, až sa mi to podarilo.“

/Timoteja/

 „Čítať nemôžem, Sväté písmo počúvam nahraté.“

/Timoteja/

 „Keď som nič nevidela, tak som prstami maľovala to čo som videla v srdci. Sestra mi poukladala farby vedľa seba a povedala mi poradie, v akom sa nachádzajú.“

/Timoteja/

 „O Bohu veľa nehovorím, ale všetko obetujem Bohu.“

/Timoteja/

„Teraz maľujem pod lupou a niekedy nevidím to čo maľujem, obrázok si musím najprv vložiť do mozgu až potom ho začnem maľovať.“

/Timoteja/

 „Na bolesti sa nesťažujem, to by nikomu nepomohlo.“

/Timoteja/

 „Moja každodenná modlitba je taká, že sa rozprávam s Bohom a hovorím mu všetko.

Stáva sa mi, že už zabúdam naučené formulky modlitieb, tak sa modlím svoje vlastné litánie.“

/Timoteja/

 „Podľa lekárov som už trikrát mala zomrieť. A keď ešte žijem to znamená, že môj život má nejaký význam o ktorom ja nemusím vedieť, ale vie to Boh.“

/Timoteja/

 „Najkrajšia rehabilitácia je v náruči Matky Božej. Ona nás hojdá …“

/Timoteja/

„To, že sa mi zdravotný stav zlepšil, nepovažujem za nadprirodzený zázrak, bola to tvrdá liečba a rehabilitácia za ktorú ďakujem lekárom, sestrám i mojim súrodencom.“

/Timoteja/

 „To, že maľujem, nepovažujem za výnimočné. Každý človek vie niečo iné, len by ten svoj talent nemal zahodiť.“

/Timoteja/

 ***

Naša Mária Timoteja

narodená v roku 1957 má dlhoročnú diagnózu MS – skleróza multiplex (od 25 roka života).

Prekonala obdobia rôznych stavov vyplývajúcich z choroby ako je:

– úplné ochrnutie

– čiastočné ochrnutie, ktoré umožňuje pohyb na vozíku

– úplnú slepotu

– strata hlasu

– iné

Čiastočné „zlepšenie“ zdravotného stavu vyplýva z bolestivej liečby (chemoterapie, ožarovania, náročnej rehabilitácie a pod.) a jej silnej vôle v prekonávaní a prijímaní utrpenia.

8 mesiacov bola ochotná podstúpiť veľmi bolestivú rehabilitáciu, na ktorú si jej príbuzní zobrali pôžičku a ktorá trvala v podstate 24h denne, keď necvičila bola zabalená v zábaloch – po 8 mesiacoch sa z úplného ochrnutia postavila na nohy. Timoteja dovoľuje lekárom na nej skúšať nové formy liečby SM.

Ak jej to zdravotný stav dovoľuje. Maľuje rukou ( v súčasnosti hmlisto vidí na jedno oko do vzdialenosti 3 m)

Keď nemohla maľovať rukami, maľovala ústami.

Keď bola slepá, maľovala rukami čo videla v srdci.

Pozrite si jej obrázky vo fotogalérii. Kliknite tu.