V evanjeliu podľa Jána nachádzame Ježišove slová: „Ja som dobrý pastier. Poznám svoje ovce a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca.“ (Jn 10,14-15) Tieto slova Pán Ježiš povedal aramejsky a použil tu sloveso jáda. Sloveso jáda v aramejčine neznamená len rozumovo poznať, ale aj milovať, objímať, zjednotiť sa.

     „Čiže Pán Ježiš si nás obľubuje, objíma nás, privíňa nás k svojmu srdcu, zjednocuje sa s nami, napĺňa nás svojím Duchom Svätým a prebýva v nás.“ Toto je význam Ježišových slov: „Poznám svoje ovce.“

.

(Porov.: VRABLEC J., JARAB J., STANČEK Ľ., Choďte aj vy do mojej vinice I., Príručka pastorálnej teológie pre kresťanských laikov, Spolok svätého Vojtecha, Trnava 1997, s.115)

Na fotke sú:  Dedina Hradisko blízko kostola v Levočských horách, František Cehuľa, november 2021

(foto zdieľané z: Facebook)

alebo ako rozjímala v Advente naša Mária Ľubica Eleková:

Najkrajšie sviatky roka sa blížia. Viac ako inokedy túžime zažívať radostnú atmosféru Vianoc a prežívať skutočný pokoj. Svet nám ho nedáva, ale vieme, kto môže naše životy naplniť pokojom. Dieťa Ježiš, ktoré prišlo na svet pred dvetisíc rokmi a chce nám dať nielen pokoj, ale aj večný život.

Mnohí z nás sú pod tlakom spoločenského diania a pandemickej situácie nespokojní, podráždení, sklamaní, ustráchaní, nahnevaní alebo znechutení. Každý však môže prispieť k pokojnej atmosfére svojím dielom všade tam, kde práve je.  Advent je príležitosťou nielen na zapálenie sviečok na adventnom venci, ale aj na zapálenie nádeje a lásky v našich srdciach, v našich rodinách, farnostiach a spoločnosti.

Malým krôčikom k tomu môže byť aj vyhradený čas pri adventnom venci či už v samote alebo v rodinnom kruhu. Odložiť na chvíľu svetské starosti, nepozerať do televíznej obrazovky ale na svetlo sviečky, nevziať do ruky mobil ale ruženec, otvoriť srdce a rozjímať. Postupným zapaľovaním sviečok môžeme jednotlivé nedele (týždne) aj pomenovať, napríklad vlastnosťami (cnosťami) P. Márie.

.

1. adventná nedeľa – POSLUŠNOSŤ

To, čo je pre nás také ťažké, Mária priam milovala. Po celý svoj život vynikala v poslušnosti. Nebolo to však prejavom strachu, ale lásky a úcty. Celým svojím srdcom, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily milovala Boha. Snažila sa vo všetkom vyplniť Jeho vôľu a preto anjelovi dala odpoveď „Hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“. Počala z Ducha Svätého a svojou poslušnosťou sa stala účastnou našej spásy. Úkony poslušnosti vždy a vo všetkom prejavovala aj voči svojmu Synovi a  manželovi sv. Jozefovi.

Predsavzatie: rešpektovať autority s výhradou vo svedomí  (najväčšou autoritou k poslušnosti je BOH)

.

2. adventná nedeľa – OBETAVOSŤ

Máriinu obetavosť vidno v starostlivosti o rodinu, domácnosť, blížnych, apoštolov a napokon aj o  prvotnú Cirkev. Neizolovala sa od ostatných a svojím vnímavým srdcom obetavo pomáhala kdekoľvek sa nachádzala. Za svojou príbuznou Alžbetou sa vybrala v ťažkých podmienkach, len aby jej bola čo najviac nápomocná. Bola obetavou manželkou, matkou Syna, matkou Cirkvi. Starala sa o chorých, pomáhala chudobným a nepoznala oddych. Necúvla pred žiadnou obetou, ani keď vedela, že jej vlastnú dušu prenikne meč bolesti. Aby ľudia uverili, že Ježiš je Mesiáš, obetovala všetky svoje sily a modlitby.

Predsavzatie: všímať si svet okolo seba a starať sa o druhých (oslavovať Boha v každom dobrom skutku)

.

3. adventná nedeľa – SKROMNOSŤ

Čím skromnejšie podmienky Mária znášala, tým viac Bohu za všetko ďakovala. Ježiška porodila v nepriaznivých podmienkach studenej jaskyne a predsa velebila Pána za všetko, čo pre ňu pripravil. Na nič sa nesťažovala, na nič nešomrala, nič jej nechýbalo. Myslela najskôr na druhých, so všetkým sa delila. Ani NAJVÁČŠI DAR, aký ľudstvo jej zásluhou dostalo, si neprivlastňovala. Skromnosť a jednoduchosť sa u nej prejavovali pri všetkých životných úlohách.

Predsavzatie: učiť sa väčšej skromnosti a vďačnosti za všetko (nič nemáme, čo by sme nedostali od Boha).

.

4. adventná nedeľa – POKORA

Mária všetkých, okrem svojho Syna, prevyšovala zásluhami a svätosťou, a predsa nechcela byť v popredí. Odovzdane prijímala všetky situácie, ktoré jej Boh posielal. Ani pri obetovaní dieťaťa Ježiša v chráme nechcela nijak na seba upozorniť.  Podriadila sa predpísaným zvykom, aby bolo všetko tak, ako káže Pánov zákon.   Uvedomovala si, že človek je pred Bohom úbohý  a nedokonalý. Pokorovala sa, bola citlivá na akékoľvek zlo, strachu sa ani v ťažkých situáciách nepoddávala  a neustále ďakovala Bohu za obdržané milosti.

Predsavzatie: nepodliehať obavám a neistote (menej strachu a viac modlitby)

 .

5. Vianoce – NARODENIA JEŽIŠA KRISTA

Neprestaňme žasnúť nad tým, akým spôsobom prišiel Boh medzi nás. Nedajme sa odradiť ľudskými slabosťami a pádmi, ale neustále vstávajme a vstávajme. Trpezlivo hľadajme Ježiša, ako to urobila Mária a Jozef, keď sa im ako dieťa stratil.  Hľadali ho s láskou v srdci a ukázali nám smer.  Ak ho aj my budeme hľadať s láskou a očami viery, určite ho nájdeme v tvárach chudobného, chorého, osamelého……

Predsavzatie: utiekať sa k Panne Márii, aby nás viedla k Ježišovi

.

 „Raduj sa, Bohorodička, Panna Mária, milosti plná, Pán s Tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života, lebo si porodila Krista, Spasiteľa a Vykupiteľa našich duší.  Amen.“

(Foto M. Margita)

SKr november 2021

Milované Spoločenstvo Kráľovnej rodiny,

1. novembra sme oslávili všetkých našich drahých svätých.

7. novembra sme oslávili všetkých svätých dominikánskej rodiny a zvlášť tento deň si môžeme uctiť svätých, ktorých sme si vybrali za patrónov nášho Spoločenstva Kráľovnej rodiny.

2. novembra myslíme na tých zosnulých, ktorí sú ešte v Očistci.

8. novembra myslíme na duše zosnulých dominikánskej rodiny.

A samozrejme, že nielen tieto 4 dni ale celý november ba i celý rok sa spájame s Katolíckou cirkvou Oslávenou v Nebi i s Katolíckou cirkvou Trpiacou, ktorá je v Očistci.

Prosíme svätých o pomoc a ich príhovor za nás u Milosrdného Boha. A my pomáhame a prosíme Boha o Milosrdenstvo pre duše našich zosnulých, aby čím skôr boli v Nebi a mohli prosiť za nás.

Je to úžasný Kruh Lásky vzájomnej pomoci, aby sme všetci spolu mohli naveky v šťastí oslavovať Boha.

11. novembra sme sa – 9 našich sestier – stretli na cintoríne v Petržalke, aby sme sa modlitbou mohli viac spojiť a ponoriť do tohto kruhu Božej Lásky. Zároveň každá z nás, podľa svojich možnosti, vo svojich bydliskách, na našich cintorínoch, kostoloch i doma sme sa modlili za našich zosnulých a robíme tak po celý rok. Vytvárame tak úžasné Spoločenstvo Kráľovnej rodiny, ktoré nech nás stále uisťuje, že nie sme sami ani vo chvíľach utrpenia a smútku.

Sme so svojimi rodinami spojené v Kruhu Lásky Katolíckej Cirkvi Oslávenej, Trpiacej i Putujúcej pod ochranným plášťom našej Kráľovnej rodiny. Amen.

.

Fotogaléria-kliknite sem

 

Veľkou milosťou pre celú dominikánsku rodinu na Slovensku bola prítomnosť relikvie nášho otca svätého Dominika – horná časť lebečnej kosti – ktorá putovala po Slovensku od 5. septembra do 2. októbra 2021. Vzácny relikviár nám požičali sestry – dominikánske mníšky – z Monte Maria v Ríme.

Posledným dňom púte relikviára sv. Dominika bolo slávnostné stretnutie dominikánskej rodiny v prvú októbrovú sobotu v národnej bazilike Patrónky Slovenska v Šaštíne za prítomnosti magistra dominikánskej rehole fr. Gerarda Timonera OP a provinciála dominikánov na Slovensku  fr. Damiána Mačuru OP.

Zamyslime sa nad popisom relikviára a meditáciou fr. Ireneja OP, ktorú sme prevzali z FB:

Relikviár je vzácny tým, že nám prináša ostatky svätého Dominika, ktoré sa nám prihovárajú svedectvom jeho života. Okrem toho sa nám chce toto umelecké dielo prihovoriť svojim symbolickým jazykom plným hlbokého významu. V týchto riadkoch by som chcel skôr priblížiť detaily prítomné na samotnom relikviári.

Základ relikviára tvorí kruh ako symbol večnosti. Pretože kruh nemá začiatok ani koniec, podobne ako Boh, ktorý je „od večnosti až na večnosť“ (Ž 103,17). Táto nekonečnosť však nie je vzdialená. Práve naopak, je sprítomnením Božieho tajomstva, ktoré sa nám odhaľuje. Vstupuje do nášho života. Dáva sa nám prijímať a tak nám dáva účasť na sebe samom, podobne ako okrúhla partikula eucharistie pri svätom prijímaní. Táto všeobjímajúcnosť Boha je základom všetkého, pretože on všetko povoláva k životu.

Na obvode tohto kruhu sú latinské slová :

laudare (chváliť)

benedicere (žehnať)

praedicare (kázať).

To, že sú tri nám pripomína Najsvätejšiu Trojicu ako prameň spoločenstva. Toto tajomstvo našej viery nás pozýva, aby sme doň vstupovali skrze vieru, nádej a lásku. No zároveň nás chce urobiť poslami, aby sme toto tajomstvo prinášali ostatným ľuďom veľmi konkrétnym spôsobom. Tak sa tieto tri charakteristiky našej rehole môžu stať nástrojmi nášho poslania.

Chválami – modlitbou sme pozvaní vstúpiť do rozhovoru Otca a Syna, v Duchu Svätom. Modlitba breviára, Svätého písma, ruženca i osobnej zbožnosti, je prvým rozmerom nášho apoštolátu. Učiť sa hovoriť s Bohom a o Bohu, ako to robil sv. Dominik, a učiť tomu iných. Požehnaním sa v tomto svete rozvíja dobro a umenšuje zlo.

„Žehnajte a nepreklínajte“ (Rim 12,14). No žehnáme nie len slovom, ale každým skutkom milosrdenstva. Byť nablízku chorým, smädným, pocestným, prenasledovaným, núdznym, … a vedieť im poskytnúť nie len hmotné veci, ale aj duchovnú blízkosť, je tým vonkajším prejavom požehnania. Rovnako to je aj so skutkami duchovného milosrdenstva. Podobne bol Dominik známy svojim súcitom a láskou k chudobným.

Kázaním Ježiš pozýval ľudí na Božiu svadobnú hostinu v jeho kráľovstve, na ktorú sú pozvaní všetci, aby s ním stolovali (Mt 22,1-14). Je však potrebné byť na ňu pripravený šatom čistého svedomia a odetý v rúchu pripodobnenia sa Kristovi, či zažatými lampami. Veľkosť tejto pokory a múdrosti, ktorá odkrýva tajomstvo Božej blízkosti, bola prítomná tak v ohlasovaní Ježiša Krista, ako aj svätého Dominika. Milosť slova je veľký dar, ktorý dokáže premieňať životy.

Centrálnou je postava Dominika ako putujúceho kazateľa. Dominik je v pohybe, pripravený na ďalší krok na svojej ceste. Je oblečený v dominikánskom habite. Jednou rukou ukazuje pred seba, akoby chcel osloviť každého, kto pristúpi k relikviáru. Druhou rukou drží pútnickú palicu a knihu. Bolo o ňom známe, že stále nosil pri sebe Pavlove listy a Matúšovo evanjelium. V tomto evanjeliu svätopisec zachytáva viac Ježišove učenie a slová, a tak predkladá poslucháčom aj model Ježiša, ohlasovateľa radostnej zvesti. Svätcova tvár je pokojná a sústredená, ako by chcela dať zakúsiť človeku, ktorý sa postaví pred neho, že na ničom inom v tej chvíli nezáleží, iba na stretnutí medzi daným jednotlivcom a Dominikom. Z kanonizačného spisu sú známe svedectvá ľudí, že si dlho uchovávali spomienky na stretnutie s Dominikom. Boli to okamihy milosti. Jeden zo svedkov hovoril, že ho všetci mali radi, pretože on mal všetkých rád.

Okolo postavy svätca sa vinú akoby tri stuhy. Pri dotyku s podstavcom sa stáčajú v jemnej noblese. No na ich opačnej strane sa z nich stávajú pevné stĺpy, na ktorých je ukotvená samotná relikvia a ďalšie symboly. Je tým nádherne znázornené to, čo už dávno opísal prorok Ozeáš vo svojom texte: „Povrazmi ľudskosti som ich tiahol, lanami lásky; bol som, ako kto dvíha jarmo ponad ich líca, a skláňal som sa k nemu chovať ho.“ (Oz 11,4) Boha sa nedá zmocniť pevným stiskom. Boh si nás priťahuje porozumením, láskou, poznaním v jemnom dotyku inšpirácie, zjavenia a milosti. No hoci sa tento dotyk môže zdať krehký a niekomu i neistý a nestabilný, predsa to, čo sa zasieva v semenách horčičného zrna, dokáže vyrásť v strom, v ktorom hniezdia nebeské vtáky. Takto aj Dominikova viera a láska rástla v skúsenosti ľudskej krehkosti a neistoty, ale aj v momentoch odpovedí na Božie vnuknutia a povolanie. Posilňovaný Božím požehnaním a milosťou dozrelo v ňom pevné odhodlanie a úmysel založiť Rehoľu kazateľov.

Celý relikviár je zdobený dvoma farbami – modrou a bielou. Biela, ako farba čistoty, je blízko podstavca, ako najčistejšieho tajomstva samotného Boha. Zároveň je tiež pri nohách Dominika, aby poukázala na jeho čistotu, ktorá sa na mnohých obrazoch znázorňuje v podobe bielej ľalie. Svätec si sám vyvolil život evanjeliových rád: chudoby, čistoty a poslušnosti, vstupom k regulovaným kanonikom. A zakorenenie sa v tomto štýle života ho sprevádzalo celou jeho životnou púťou. Jeho snaha o čistotu srdca nestála v protiklade k čistote tela. Práve naopak, celý jeho aktívny život je popretkávaný jednotlivými stretnutiami, ale aj mnohoročným sprevádzaním komunít žien. Čistota má svoju telesnú podobu, no ako už Ježiš pozýval k čistote srdca, tak aj Dominik očisťoval svoje srdce, aby kráčal vo svetle. Modrá farba je na troch miestach. Je pod nohami svätca a medzi tajomstvom Boha. Je na šípkach upriamujúcich našu pozornosť na samotnú relikviu. A je na vrchole stvárňujúcom zemeguľu.

Modrá je mariánska farba. Na podstavci je zachytená preto, aby sme podobne ako Mária, s láskou prijali Božie Slovo. Okamih vtelenia bol pre Dominika a dominikánsku tradíciu podobne dôležitý, ako okamih Veľkonočných udalostí. Veď ide o jedno a to isté tajomstvo. Preto viera nemôže zostať iba na rovine naučených právd, ale je povolaná stále nanovo v našich životoch prechádzať tou premenou Slova, ktorá sa túži stať telom, s našim súhlasom a spoluprácou. Šípky i zemeguľa obkolesujú Dominika modrou farbou od hora, po bokoch až na spodok diela. Modrá farba tak okolo neho vytvára akoby Máriin plášť. Jedna príhoda hovorí o svätom Dominikovi, že keď prišiel do neba, nestretol tam žiadneho spolubrata dominikána a bol z toho smutný. No keď Mária poodhalila svoj ochranný plášť, uvidel tam celú dominikánsku rodinu, zahrnutú zvláštnou starostlivosťou samotnej Ježišovej matky.

Najvyššiu časť relikviára tvoria dva symboly – zemeguľa a hviezda. Tieto dva symboly majú súvis s dvoma snami, videniami. Prvé videnie spomína blahoslavený Jordán Saský v knihe Libellus – kde hovorí o blahoslavenej Jane, matke svätého Dominika, ktorá pri očakávaní narodenia svojho dieťaťa mala sen, v ktorom videla malého psíka s horiacou fakľou, ako zapaľuje celý svet. Samotný autor knihy interpretuje tento výjav biblickým jazykom, spojeným s narodením Krista. Že očakávané dieťa sa stane svetlom na osvietenie pohanov. Podobne aj ďalší magister rehole, blahoslavený Humbert de Romans, hovorí o videní, ktoré mála krstná matka pri krste Dominika. Videla na jeho čele hviezdu, ktorá svojím svetlom zaplavuje celý svet. Podobne ako ranná hviezda, hoci svieti ešte za tmy, je predznamenaním príchodu nového dňa, aj Dominik bude prinášať svetlo tým, čo sedia vo tme a tôni smrti. Takto ostatne spomínané symboly vytvárajú dojem majáku, miesta z ktorého vychádza svetlo, aby všetkým pocestným vlialo nádej príchodu do bezpečného prístavu. A sú to práve svetlo a nádej, ktoré sú jedny z dôležitých atribútov Dominikovho počatia, života i narodenia pre nebo, dies natalis, ktorý práve slávime.

Nech táto milosť, že môžeme privítať relikviár svätého Dominika na Slovensku, je pre nás príležitosťou duchovnej obnovy, kedy necháme prehovoriť životný príbeh svätca i jazyk symbolov relikviára, aby sme z toho posvätného ticha načerpali a mohli priniesť našu osobnú odpoveď na jeho príhovor. A tak aby tajomný dialóg Slova dýchal životom vo všetkých okamihoch stretnutí.

Irenej Maroš Fintor OP

List Svätého Otca magistrovi Rehole kazateľov pri príležitosti 800. výročia smrti sv. Dominika z Caleruegy

Bratovi Gerardovi Franciscovi Timonerovi, generálnemu predstavenému Rehole kazateľov

Praedicator gratiae: spomedzi titulov pripisovaných svätému Dominikovi vyniká „kazateľ milosti“ kvôli súladu s charizmou a poslaním rehole, ktorú založil. V tomto roku, keď si pripomíname 800. výročie smrti svätého Dominika, sa s radosťou pripájam k bratom Kazateľom vo vzdávaní vďaky za duchovnú plodnosť tejto charizmy a tohto poslania, ktoré vidím v bohatej pestrosti dominikánskej rodiny, ako vyrástla v priebehu storočí. Moje vrúcne pozdravy a priania patria všetkým členom tejto veľkej rodiny, ktorá zahŕňa kontemplatívny život a apoštolské diela mníšok a rehoľných sestier, kňazské a laické bratstvá, sekulárne inštitúty a mládežnícke hnutia.

V Apoštolskej exhortácii Gaudete et Exsultate som vyjadril svoje presvedčenie, že „každý svätý je jedno poslanie; je to projekt Otca na odzrkadlenie a vtelenie jedného aspektu evanjelia v určitom okamihu dejín.“ (č. 19). Dominik reagoval na naliehavú potrebu svojej doby, aby bolo nielen obnovené a oživené kázanie evanjelia, ale – ako niečo rovnako dôležité – aby sa stal aj presvedčivým svedkom povolania k svätosti v živom spoločenstve Cirkvi. V duchu všetkých skutočných reforiem sa snažil o návrat k chudobe a jednoduchosti prvého kresťanského spoločenstva, ktoré sa zhromaždilo okolo apoštolov a bolo verné ich učeniu (por. Sk 2,42). Jeho horlivosť pre spásu duší ho súčasne viedla k sformovaniu zboru odhodlaných kazateľov, ktorých láska k Svätému Písmu a integrita života mohli osvietiť mysle a nadchnúť srdcia životodarnou pravdou Božieho slova.

V našej dobe, ktorá je charakteristická epochálnymi zmenami a novými výzvami k evanjelizačnému poslaniu Cirkvi, môže tak Dominik slúžiť ako inšpirácia pre všetkých pokrstených, ktorí sú ako misionári a učeníci povolaní dostať sa na každú „perifériu“ nášho sveta so svetlom evanjelia a milosrdnej Kristovej lásky. Keď hovoríme o trvalej aktuálnosti vízie a charizmy svätého Dominika, pápež Benedikt XVI. nám pripomenul, že „v srdci Cirkvi musí vždy horieť misijný oheň“ (audiencia 3. februára 2010).

Veľkou výzvou pre Dominika bolo kázať evanjelium o milosrdnej Božej láske v celej jeho spásnej pravde a vykupiteľskej sile. Ako študent v Palencii si uvedomil neoddeliteľnosť viery a dobročinnosti, pravdy a lásky, čestnosti a súcitu. Ako nám hovorí blahoslavený Jordán Saský, pohnutý veľkým množstvom tých, ktorí trpeli a umierali počas krutého hladomoru, Dominik predal svoje vzácne knihy a s príkladnou láskavosťou založil centrum milodarov, kde chudobní mohli byť nasýtení (Libellus, 10). Jeho svedectvo o Kristom milosrdenstve a jeho túžba priniesť tento liečivý balzam tým, ktorí zakúšali materiálnu a duchovnú chudobu, sa mali stať inšpiráciou k založeniu vašej rehole a formovaniu života a apoštolátu nespočetných dominikánov v rôznych dobách a na rôznych miestach. Jednota pravdy a dobročinnosti našla svoj asi najlepší výraz v dominikánskej škole v Salamanke, a to najmä v diele brata Francisca de Vitoria, ktorý navrhol základný rámec medzinárodného práva založeného na všeobecných ľudských právach. To nakoniec poskytlo filozofický a teologický základ pre hrdinské úsilie bratov Antonia Montesinos a Bartolomea de Las Casas v Amerike a Dominga de Salazar v Ázii na obranu dôstojnosti a práv pôvodných obyvateľov.

Evanjeliové posolstvo o našej nescudziteľnej ľudskej dôstojnosti Božích detí a členov jednej ľudskej rodiny je pre súčasnú Cirkev výzvou, aby posilňovala putá sociálneho priateľstva, aby prekonávala nespravodlivé ekonomické a politické štruktúry, a aby pracovala v záujme celostného rozvoja každého jednotlivca a všetkých ľudí. Verní Pánovej vôli a podnietení Duchom Svätým, Kristovi nasledovníci sú pozvaní spolupracovať na každom úsilí „zrodiť nový svet, kde všetci budú bratmi a sestrami, kde je miesto pre všetkých, ktorých spoločnosť odvrhla, a na ktorom vládne spravodlivosť a pokoj“ (Fratelli Tutti, 278). Nech je Rehoľa kazateľov, teraz rovnako ako kedysi, v prvých líniách obnoveného hlásania evanjelia, takého, ktoré sa môže prihovárať srdciam mužov a žien dnešných čias a prebudiť v nich smäd po príchode Kristovho kráľovstva svätosti, spravodlivosti a mieru!

Horlivosť svätého Dominika pre evanjelium a jeho túžba po rýdzom apoštolskom živote ho viedli k zdôrazneniu spoločného života. Blahoslavený Jordán Saský nám opäť hovorí, že pri zakladaní vašej rehole sa Dominik veľavravne rozhodol, „aby ho nevolali subpriorom, ale bratom Dominikom“ (Libellus, 21). Tento ideál bratstva mal nájsť výraz v inkluzívnej, otvorenej podobe riadenia, v ktorom sa všetci podieľali na procese rozlišovania a rozhodovania v súlade so svojimi príslušnými úlohami a právomocami prostredníctvom systému kapitúl na všetkých úrovniach. Tento „synodálny“ proces umožnil reholi prispôsobovať svoj život a poslanie meniacim sa historickým kontextom pri zachovaní bratského spoločenstva. Svedectvo evanjeliového bratstva ako prorocký prejav konečného Božieho plánu, aby v Kristovi zmieril a zjednotil celú ľudskú rodinu, zostáva základným prvkom dominikánskej charizmy a pilierom snahy rehole o podporu
obnovy kresťanského života a šírenia evanjelia v našej dobe.

Dominik spolu so svätým Františkom z Assisi pochopil, že ohlasovanie evanjelia verbis et exemplo znamená budovanie celého cirkevného spoločenstva v bratskej jednote a misijnom učeníctve. Dominikánska charizma kázania sa čoskoro rozliala do ustanovenia rozmanitých vetví širšej dominikánskej rodiny, ktorá zahŕňa všetky životné stavy v Cirkvi. V nasledujúcich storočiach našla výrečné vyjadrenie v spisoch svätej Kataríny Sienskej, v obrazoch blahoslaveného Fra Angelica a v charitatívnej službe svätej Ruženy z Limy, blahoslaveného Jána Maciasa a svätej Margaréty z Castella. Takže aj v našich časoch neprestáva inšpirovať prácu umelcov, učencov, pedagógov a ľudí pracujúcich v médiách. V tomto jubilejnom roku si nemôžeme nespomenúť na tých členov dominikánskej rodiny, ktorých mučeníctvo bolo samo osebe vplyvnou formou kázania. Alebo tiež na nespočetné množstvo mužov a žien, ktorí napodobňovaním jednoduchosti a súcitu svätého Martina de Porres priniesli radosť evanjelia na periférie spoločnosti a nášho sveta. Tu myslím predovšetkým na tiché svedectvo mnohých tisícov dominikánskych terciárov a členov dominikánskeho mládežníckeho hnutia, ktoré odrážajú dôležitú a vskutku nenahraditeľnú úlohu laikov v diele evanjelizácie.

Pri príležitosti jubilea narodenia svätého Dominika pre večný život by som chcel osobitným spôsobom poďakovať bratom Kazateľom za vynikajúci prínos, ktorým prispeli k hlásaniu evanjelia prostredníctvom teologického skúmania tajomstiev viery. Vyslaním prvých bratov na novovznikajúce univerzity v Európe Dominik uznal životne dôležitý význam poskytovania zdravej a solídnej teologickej formácie budúcim kazateľom, a to formácie založenej na Svätom Písme, ktorá si váži otázky vznesené rozumom a je pripravená na disciplinovaný a úctivý dialóg v službe Božiemu zjaveniu v Kristovi. Intelektuálny apoštolát rehole, množstvo jej škôl a inštitútov vyššieho vzdelávania, pestovanie posvätných vied a jej prítomnosť vo svete kultúry podnietili stretnutia medzi vierou a rozumom, rozvíjali životaschopnosť kresťanskej viery a pozdvihli poslanie Cirkvi, ktorým je priťahovanie myslí a sŕdc ku Kristovi. V tejto súvislosti môžem iba zopakovať svoje vyjadrenie vďačnosti za dejiny služby, ktorú rehoľa preukazovala Apoštolskej stolici a ktorá sa datuje od samotného Dominika.

Počas mojej návštevy v Bologni pred piatimi rokmi som bol obdarovaný možnosťou stráviť chvíľu v modlitbe pred hrobom svätého Dominika. Modlil som sa zvlášť za Rehoľu kazateľov vyprosujúc pre jej členov milosť vytrvať vo vernosti ich počiatočnej charizme a veľkolepej tradícii, ktorej sú dedičmi. Pri poďakovaní svätcovi za všetko dobré, čo jeho synovia a dcéry uskutočnili v Cirkvi, som ako o osobitný dar žiadal o výrazné zvýšenie kňazských a rehoľných povolaní.

Nech oslava jubilejného roku zahrnie hojnosťou milostí bratov Kazateľov a celú dominikánsku rodinu a ohlási novú jar evanjelia. S veľkou náklonnosťou zverujem všetku účasť na oslavách jubilea láskavému príhovoru Ružencovej Panny Márie, príhovoru vášho patriarchu svätého Dominika, a srdečne udeľujem svoje apoštolské požehnanie ako prísľub múdrosti, radosti a pokoja v Pánovi.

Rím, vo svätom Jánovi v Lateráne, 24. mája 2021

Veľký Svätý týždeň 2021

Malá čiastočka ženskej duše – Krížová cesta Spoločenstva Kráľovnej rodiny.

*

Mária Ľubomíra SC:

Úvodná modlitba.

Nikto z nás sa nenarodil pre šťastie – všetci sme sa narodili pre život a Životom života je Láska prameniaca a vlievajúca sa do Večného šťastia Neba.

Milovaný, Milosrdný, Všemohúci BOH, ani Ty si sa nestal pravým človekom preto, aby si hýril pozemským šťastím, ale preto, aby si nám ukázal hodnotu Lásky v bolesti, ktorá prináša Večné šťastie.

ĎAKUJEME Ti za Krížovú cestu. ĎAKUJEME Ti, že nás robíš hodnými mať účasť na Tvojej Krížovej ceste.  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

1. Mária Jozefína Cehuľová:

Prvé zastavenie Krížovej cesty.

Pán Ježiš je odsúdený na smrť.

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

Pilát odsúdil Ježiša na smrť.

On – Ježiš – ochotne prijíma výrok smrti, aby od nás odvrátil výrok večného zatratenia.

Žijeme vo svete v ktorom je v každej chvíli niekto súdený a odsúdený, väznený, týraný a popravený.

Popravuje a zabíja sa i bez súdov a žaloby.

Smrť sa premenila na požierača životov…

Ježišu stoj pri nás pri súde nevďačnosti a zabudnutia… Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

2. Mária Helena Suchitrová:

Druhé zastavenie Krížovej cesty.

Pán Ježiš berie Kríž na svoje plecia.

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti, lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

 Ježiš, Ty si dobrovoľne a s láskou zobral  svoj kríž. A nám si povedal: kto chce ísť za mnou nech vezme svoj kríž a nasleduje ma.

A čo ja?.. Ľutujem Pane, že som nechcela prijať svoj kríž. Nerozumela som mu, lebo tie moje kríže sú kríže hriechu. Tak ako ich prijať?

Reptala som proti Bohu: „Prečo Pane, prečo len ja?

Stále sa modlím a tak tie kríže spolu s Matkou Božou nesiem. Začínam  chápať, že krížom, ktorý prijmem zachránim seba aj svoju rodinu. Veď Pán vie prečo…asi mi dôveruje.

Ďakujem a chcem objať kríž spolu aj s Ježišom!!!  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

3. Mária Jana Juríková:

Tretie zastavenie Krížovej cesty.

Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom.

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

Ježiš nesie na svojom  kríži bolesti a utrpenie celého ľudstva. Kríž je veľmi ťažký, padá, ale zdvihne sa a kráča ďalej. Duch svätý posilňuje jeho vôľu. Všetci sme veľmi náchylní k hriechu, preto je nutné spytovanie svedomia, pokánie a sebareflexia.

V živote sme Bohom skúšaní v rôznych ťažkých situáciách, Zvládneme ich  len vtedy, keď budeme Bohu dobrorečiť. Vtedy sa zbavíme zla, získame dobro a rany Pána Ježiša nebudeme zväčšovať.

Prosíme Ťa Pán Ježiš, daj, aby nás žiadna slabosť neoberala o silu vstať a kráčať ďalej. Nech nám Duch svätý pomáha. Pane, pomôž nám prijať hranice našej slobody a dôverovať tajomným plánom Božej prozreteľnosti.  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

4. Mária Paula Kašáková:

Štvrté zastavenie Krížovej cesty.

Pán Ježiš sa stretáva so svojou Matkou.

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

Každé stretnutie matky s trpiacim dieťaťom je vždy bolesť. Aký bolestný cit prenikol srdcom Panny Márie, keď zazrela svojho syna Pána a Boha, tak poníženého a potupeného. Ich dlhý pohľad nevinnosť s nevinnosťou, čistota s čistotou. Bolesť zahalila lásku a Láska bolesť.

Panna Mária mu bola veľkou oporou napriek tomu, že vedela, že zomrie za nás hriešnych. Ona mu to všetko dovolila a z lásky a dôvery k Pánu Bohu zobrala aj ona isté bremeno. Panna Mária miluje každého z nás, lebo je naša Mamička a dovolí iba to čo je pre nás dobré. Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

5. Mária Lucia Kamenská:

Piate zastavenie Krížovej cesty.

Šimon z Cyrény pomáha Ježišovi niesť Kríž.

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

Vojaci donútili Šimona, aby pomohol niesť Ježišovi kríž. Šimon išiel z práce – z poľa, určite bol unavený a tešil sa na obed a oddych. Táto situácia ho asi nepotešila.

A ako je to s nami, s ľuďmi v dnešnej uponáhľanej dobe? Vieme sa zastaviť, zmeniť svoje plány a venovať čas človeku ktorý to potrebuje ? Pomôžme svojmu blížnemu v jeho trápení niesť kríž. Nebuďme ľahostajní. Možno potrebuje tvoju pomoc práve teraz, keď ty máš iné plány. Záleží to len od teba. Pomôžeš ochotne a s láskou, alebo iba kvôli svojmu dobrému menu? A možno pomôžeš iba z prinútenia.

Si nešťastný, sklamaný, nazlostený. Čakal si pomoc a nikto nepomohol. Prečo? Možno si bol hrdý a spoliehal sa iba sám na seba. A možno stačilo prekonať svoje ego a niekoho o pomoc požiadať. Bránila ti v tom nesmelosť, alebo pýcha?

Nebeský Otče, odprosujem ťa za všetky moje hriechy spôsobené pýchou, egoizmom, sebectvom. Naplň moje srdce dobrotou, láskou a milosrdenstvom, aby som nezištne vedela pomoc dávať, ale aj pomoc prijímať.  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

6. Mária Ľubica Eleková:

Šieste zastavenie Krížovej cesty.

Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku:

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

 Šimona prinútili, aby Ježišovi pomohol s nesením kríža. Veronika však slobodným rozhodnutím prejavila súcit voči trpiacemu a podala Ježišovi šatku. Riskovala výsmech, údery a možno aj budúcnosť. Ako to dokázala jednoduchá žena? Láska premohla strach. Odtlačok Ježišovej tváre bol prejavom vďačnosti a požehnania.

Ježišu, otvor nám srdcia, aby sme sa viac zaujímali o blížneho a v každom človeku videli tvoju tvár. Pomôž nám, aby sme vedeli nielen hovoriť o dobre, ale dobré skutky aj konali.

Ježišu, upokoj našu myseľ, aby sme nepodliehali strachu. Pomôž nám, aby sme s odvahou vyznávali svoju vieru, zastávali Teba a Tvoju Cirkev.

Ježišu, pomôž nám byť nebojácnou, láskavou, súcitnou a obetavou Veronikou. Vtlač do našich sŕdc svoju tvár, aby sme nikdy nezabudli na Tvoju lásku a utrpenie.  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

7. Mária Oľga Hladíková:

Siedme zastavenie Krížovej cesty.

Pán Ježiš, padá druhý krát pod krížom.

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

 Pane, Ty si prešiel dlhú cestu s tŕňovou korunou a krížom. Kráčal si bolestne, ale Tvoje kroky boli tiché a pokorné. Druhý krát si padol pod ťarchou kríža, pod ťarchou hriechov – našich hriechov. Pomaly si vstal a mlčky kráčal ďalej, s láskou v srdci, presvedčený, že obeta kríža, nie je márna.

Aj ja, často padám pod ťarchou mojich povinností, ale nedokážem mlčky znášať svoje pády, reptám naokolo a zraňujem Teba i ostatných, čo sú mi nablízku. Odpusť mi, prosím, moje slabosti a previnenia. Tvoja sila a odvaha druhý krát vstať a ísť ďalej s ťarchou kríža, nech je pre moje slabosti svetlom a každodennou posilou.

Celý môj život však vnímam liturgiu cez spievanú modlitbu. Preto mi nedá inak, ako:

 „Ty poznáš moje padanie, Ty poznáš moje vstávanie, Ty poznáš moje myslenie.“ Ja však viem, že „Kríž je znakom spásy, kríž ten drevený, Kristom nesený z lásky, krvou zmáčaný, za nás.“  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

8. Mária Helena Jurková:

Ôsme zastavenie Krížovej cesty.

Pán Ježiš napomína plačúce ženy.

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

Áno, aj ja som medzi týmito ženami.

Žena: manželka, matka i vychovávateľka.

Žena, zaneprázdnená povinnosťami starostlivosti o deti, chod rodiny a domácnosti, povinnosťami v zamestnaní.

Žena v jednom kolotoči povinností.

Veľmi často som napomínala svoje deti, manžela a iných. No, moje napomenutia neboli vždy láskavé. Občas sa stretli aj s nepochopením. Vtedy vznikali rôzne konflikty a nedorozumenia. Vtedy si ma Pane Ježišu napomínal aj Ty. Ale ja zavalená povinnosťami som Ťa nepočula. Uvedomujem si svoju hriešnosť, svoje ľudské zlyhania a je mi to ľúto.

Pane Ježišu prosím Ťa tak ako Ťa prosil lotor na kríži: Spomeň si na mňa Pane Ježišu. Buď ku mne Milostivý a Milosrdný.  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

9. Mária Anna Murínová:

Deviate zastavenie Krížovej cesty.

Pán Ježiš tretí krát padá pod krížom.

Klaniame sa Ti Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

Už po tretí krát padáš Pane Ježišu pod krížom, ktorý je zaťažený našimi hriechmi. Tvoje doráňané, vysilené a od slnka vysmädnuté telo nevládze na túto horu vystúpiť. Ale Tvoji mučitelia Ťa nabádajú, aby si pokračoval a tak s veľkou námahou povstaneš v ústrety svojej smrti.

Nedaj drahý Ježišu, aby sme zabúdali čo si pre nás nehodných vytrpel,  aby sme pri našich pádoch, vždy mysleli na Teba a činili pokánie.  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

10. Mária Dana Hozová:

Desiate zastavenie Krížovej cesty.

Pánu Ježišovi zvliekajú šaty.

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

Skončila sa cesta s krížom. Z Tvojho zakrvaveného a doráňaného tela násilne strhajú rúcho.

Ježišu Kriste, Ty si aj pre moje opakované hriechy trpel, zostal si slabý a nevládny. Daj mi milosť, aby som trpezlivo a s pokorou znášala, všetky ťarchy života, vyhýbala sa opakovaným hriechom , pokušeniam, a zostala Ti verná do konca života.  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

11. Mária Timoteja Hudecová:

Jedenáste zastavenie Krížovej cesty.

Pána Ježiša pribíjajú na Kríž.

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš...

Bolestná Matka Mária so srdečnou úprimnosťou si pripomíname tú Bolesť, ktorú pocítilo Tvoje Materinské Srdce pri Ježišovom smrteľnom zápase. Pre slzy, ktoré sa ronili z Tvojich očí ako aj pre Krv Tvojho Syna na vykúpenie ľudského pokolenia, prosíme Ťa vypros nám Milosť šťastlivej smrti a pomôž tým, ktorí teraz umierajú, aby sme sa všetci dostali k Ježišovi.  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

12. Mária Dana Janočková:

Dvanáste zastavenie Krížovej cesty.

Pán Ježiš na Kríži zomiera.

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

Ježiš Kristus zomiera. Plný potupy, bolesti, výsmechu, opľúvania, úderov, bičovania. Ešte tri hodiny sa trápi za nás nehodných, za Mňa. Prečo musíš tak hrozne umierať? Lebo človek (Ja) som hrdý, sebavedomý, pyšný, prchký. Och, koľko toho je. Koľko ľudskej zloby ťa dostalo a vynieslo na kríž. Je mi Ťa ľúto, ale prečo Ti, Ježišu, každý deň pridávam ďalší úder? Ďalšiu hodinu bolestného umierania za to, že znovu som kritizovala, ohovárala, premárnila čas zbytočnosťami, neovládala sa. Večer kľačím, spytujem si svedomie, pozerám na Teba na kríži a prosím odpusť mi. Už zajtra NIE, nechcem ťa urážať svojimi hriechmi, nechcem Ti pridávať ďalšie hodiny hrozného umierania na kríži za moje márnivosti. Ježišu Kriste, prosím Ťa, pomôž mi v mojich slabostiach, umy ma svojou krvou z kríža. Túžim po tom, Ježišu, aby Ťa všetci ľudia poznali, chápali, obľúbili si Ťa. Teba, aby sme mali na prvom mieste.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

13. Mária Ľubomíra Ďurčová:

Trináste zastavenie Krížovej cesty.

Pána Ježiša skladajú z Kríža.

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

Skladajú z Kríža Ježiša.

Skladajú z Kríža Syna.

Skladajú z Kríža Toho, ktorý uzdravil toľkých chorých,

ktorý oslobodil toľkých spútaných zlým,

ktorý dokonca kriesil mŕtvych…

A teraz?

Teraz On sám je mŕtvy a skladajú Ho z Kríža…

Čo oči vidia, hlava nevie pochopiť a srdce nechce prijať.

Ale je to tak, skladajú Ho z Kríža…

…jemne, veľmi citlivo, čo možno najdôstojnejšie, a čo možno najšetrnejšie ako sa len dá…

Vôkol počujem iba ticho.

Bolestné a vystrašene ticho.

Ticho s nevyslovenou otázkou.

Ticho s neveriacou nádejou …

S nádejou, že otvorí oči,

že niečo povie,

že pohne rukou…

S nádejou, že sa zobudím zo zlého sna…

Ale nič sa nemení, je mŕtvy…

Nič sa nemení…

…ani v náručí jeho matky.

Moja myseľ dúfa v posledný zázrak, ale ten sa nekoná. Je mŕtvy…

Je tu tak strašne a bolestne ticho.

Už nepočuť žiadnu vravu, nadávky či posmešky ani rúhanie… už nepočuť ani plač…

Ale Božia Láska počuje. 

Počuje hlas milujúceho srdca.

Počuje hlas láskyplných sĺz.

Počuje hlas súcitného objatia.

Počuje hlas posledného pohladenia.

Viem, že Boh vždy počuje.

Aj Matka to vie.

Vie, že Boh, vždy počuje.

A preto Matka neobjíma len mŕtve telo svojho Syna, Vykupiteľa sveta, Obetovaného Baránka.

Objíma aj moje mŕtve telo, zatiaľ ešte nie to fyzické mŕtve telo, ale moju duchovnú mŕtvosť. Mŕtvosť, ktorá sa volá neistota, strach, pochybnosť, uzavretosť a často prerastá do pýchy,

Objíma ma s nesmiernou láskou, takú aká som.

Objíma ma vždy tu a teraz.

Živú, polomŕtvu strachom alebo aj keď budem celkom mŕtva…

Objíma ma spolu s Ježišom, pretože tieto dve srdcia, ktoré vedia iba milovať, ma vždy milovali a milujú a chcú ma milovať aj vo večnosti…

Ďakujem, Matka, za každé tvoje objatie.

Ďakujem, Bože Otče, že si nám dal takúto Matku.  Amen

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

14. Mária Jana Ďurmeková:

Štrnáste zastavenie Krížovej cesty.

Pána Ježiša pochovávajú .

Klaniame sa Ti  Pane Ježišu Kriste a dobrorečíme Ti,

lebo si svojim svätým Krížom vykúpil svet.

Kde je môj Ježiš?  Kde je moja láska? Kde ho mám ísť hľadať?  Srdce mi ide od bolesti puknúť .  Bolesť a slzy padajú mi. Zastaviť bolesť sa mi nedá.  Môj Ježišu, kde Ťa ja budem hľadať ?  Odišiel si spred mojich očí a ukladajú ťa do hrobu a už nič len tma a bolesť.

Už ťa niet?  Kde Ťa hľadať mám?  Moja láska, môj ženích a môj Pán.  Všetko je dokonané a srdce prestalo biť – Tvoje.

Tu som však ja uprostred tohoto sveta a objímam Tvoje chladné telo a svojou láskou ho chcem zahaliť a svojimi slzami zmáčať Tvoje sväté rany. Odpusť mi môj Pane viny mojich hriechov.  Chcem žiť v Tebe a Ty  ži vo mne.  Tvoja smrť predsa nie je koniec. Je to začiatok nového života.  Môjho života v Tebe, vo Svetle, vo Večnosti.  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

*

Mária Ľubomíra SC:

Záverečná modlitba.

Môj BOH, moja Láska, moje všetko. – Ako ľahko sa tieto slová vyslovujú a ako ťažko sa žijú. ĎAKUJEM Milovaný Bože za túto Krížovú cestu, v ktorej sa tieto slová, v malej čiastočke ženskej duše, stali skutočnosťou. ĎAKUJEM TI, Dobrý Bože, za moje milované sestry Spoločenstva Kráľovnej rodiny, ktoré sa snažia milovať Teba, cez svoje rodiny, ako katolícke ženy. ĎAKUJEM za Tvoju i našu Mamu Máriu – Kráľovnú rodiny, ktorá nás objíma vtedy keď plače i vtedy keď sa usmieva. Jej objatie – v bolesti i radosti – je vždy plné Tvojho pokoja. Bože daj nám Milosť Láskou premieňať bolesť na radosť…  Amen.

Ukrižovaný Ježišu zmiluj sa nad nami,

aj nad dušami v očistci.

Sedembolestná Kráľovná rodiny,

Tebe zasväcujeme a pod Tvoj plášť „schovávame“ celé naše rodiny.  Amen.

Modlíme sa na úmysel svätého otca …

DUCHOVNÉ POSOLSTVO ŽIVOTA SO SKLERÓZOU MULTIPLEX

 „Choroba je moja sestra. Keď príde, tak ju privítam a žijeme spolu“.

/Timoteja/

 „Mojej sestry choroby sa spýtam: Prišla si a priniesla si mi bolesť? Dobre, tak poď, s Božou pomocou to zvládneme.“

/Timoteja/

 „Slepota ma naučila citlivejšie vnímať okolie.“

/Timoteja/

 „Keď mi bolo jedno vzaté, v inom som sa zlepšila.“

/Timoteja/

 „Keď sa zle cítim, mám väčšiu chuť maľovať ako vtedy, keď ma nič nebolí.“

/Timoteja/

 „Keď jem zemiaky, myslím na tých, ktorí tieto zemiaky sadili a zbierali, aby som ich ja teraz mohla jesť.“

/Timoteja/

 „Keď jem chlieb, ďakujem Bohu za tých, ktorí ho siali, žali i piekli.“

/Timoteja/

 „Každý pohár vody je oslavou Boha za to, že nezabudol na náš smäd.“

/Timoteja/

 „Mojou prvou modlitbou dňa je vďaka za to, že ešte stále môžem otvoriť oči.“

/Timoteja/

 „Každý pohyb môjho tela je chválou Boha za to, že sa ešte môžem hýbať.“

/Timoteja/

 „Prijímam bolestivú liečbu a spolupracujem s lekármi, aby sa o skleróze multiplex mohli viac dozvedieť a myslím, že to je správne.“

/Timoteja/

 „Často ani dobre nevidím to čo namaľujem, ale ľuďom sa to páči.“

/Timoteja/

 „Keď som bola ochrnutá, tak som dobre videla a skúšala som maľovať ústami z predlohy, až sa mi to podarilo.“

/Timoteja/

 „Čítať nemôžem, Sväté písmo počúvam nahraté.“

/Timoteja/

 „Keď som nič nevidela, tak som prstami maľovala to čo som videla v srdci. Sestra mi poukladala farby vedľa seba a povedala mi poradie, v akom sa nachádzajú.“

/Timoteja/

 „O Bohu veľa nehovorím, ale všetko obetujem Bohu.“

/Timoteja/

„Teraz maľujem pod lupou a niekedy nevidím to čo maľujem, obrázok si musím najprv vložiť do mozgu až potom ho začnem maľovať.“

/Timoteja/

 „Na bolesti sa nesťažujem, to by nikomu nepomohlo.“

/Timoteja/

 „Moja každodenná modlitba je taká, že sa rozprávam s Bohom a hovorím mu všetko.

Stáva sa mi, že už zabúdam naučené formulky modlitieb, tak sa modlím svoje vlastné litánie.“

/Timoteja/

 „Podľa lekárov som už trikrát mala zomrieť. A keď ešte žijem to znamená, že môj život má nejaký význam o ktorom ja nemusím vedieť, ale vie to Boh.“

/Timoteja/

 „Najkrajšia rehabilitácia je v náruči Matky Božej. Ona nás hojdá …“

/Timoteja/

„To, že sa mi zdravotný stav zlepšil, nepovažujem za nadprirodzený zázrak, bola to tvrdá liečba a rehabilitácia za ktorú ďakujem lekárom, sestrám i mojim súrodencom.“

/Timoteja/

 „To, že maľujem, nepovažujem za výnimočné. Každý človek vie niečo iné, len by ten svoj talent nemal zahodiť.“

/Timoteja/

 ***

Naša Mária Timoteja

narodená v roku 1957 má dlhoročnú diagnózu MS – skleróza multiplex (od 25 roka života).

Prekonala obdobia rôznych stavov vyplývajúcich z choroby ako je:

– úplné ochrnutie

– čiastočné ochrnutie, ktoré umožňuje pohyb na vozíku

– úplnú slepotu

– strata hlasu

– iné

Čiastočné „zlepšenie“ zdravotného stavu vyplýva z bolestivej liečby (chemoterapie, ožarovania, náročnej rehabilitácie a pod.) a jej silnej vôle v prekonávaní a prijímaní utrpenia.

8 mesiacov bola ochotná podstúpiť veľmi bolestivú rehabilitáciu, na ktorú si jej príbuzní zobrali pôžičku a ktorá trvala v podstate 24h denne, keď necvičila bola zabalená v zábaloch – po 8 mesiacoch sa z úplného ochrnutia postavila na nohy. Timoteja dovoľuje lekárom na nej skúšať nové formy liečby SM.

Ak jej to zdravotný stav dovoľuje. Maľuje rukou ( v súčasnosti hmlisto vidí na jedno oko do vzdialenosti 3 m)

Keď nemohla maľovať rukami, maľovala ústami.

Keď bola slepá, maľovala rukami čo videla v srdci.

Pozrite si jej obrázky vo fotogalérii. Kliknite tu.

Modlitba

Narodený Pane Ježišu, buď na pomoci nám Tvojím služobníkom. S vierou, nádejou a láskou prosíme o Tvoje Požehnanie. Daj, aby sme v tomto roku neustále cítili Tvoju blízkosť. Buď naším útočiskom aj v týchto nie ľahkých časoch. Nech sa tešíme, že si naším sprievodcom a nech máme radosť vždy, kým šťastne nevstúpime do príbytku, ktorý si nám pripravil v dome Svojho otca. Amen.

Mária Jozefína

Tento betlehem mi daroval pán farár Jozef Hollý k 1. svätému prijímaniu – má 60 rokov:

Ďalšie betlehemy v dome Márie Jozefíny:

Požehnanie, modlitba, pokoj, dobro, múdrosť, láskavosť a samozrejme viera, nádej, láska nech v našich srdciach vždy nachádzajú miesto…

Mária Ľubomíra Ďurčová

Milované SKr,

aj napriek tomu, že okolo nás je poriadny zmätok a smútok, verím, že ste prežili Vianoce s radosťou v srdci, že každá domácnosť je takým malým Betlehemom, kde sa malý Ježiško narodil a prišli sa mu pokloniť Traja králi. Začiatok Nového roka prežime s nádejou v srdci, že ak epidémia skončí, nebude všetko tak ako bolo predtým, ale že budeme lepší a ohľaduplnejší voči ľuďom i prírode, pretože príroda nám dáva vzduch, ktorý dýchame a ktorý teraz tak veľmi potrebujeme.

„Nech Kristus, svetlo sveta, vedie naše kroky, napĺňa a premieňa naše
srdcia svojou láskou, pokojom a nádejou“…..

Požehnaný a milostiplný Nový rok 2021
praje

Mária Oľga s rodinou

****

Milé sestry SKr,

***

Betlehemy v dome Marka a Márie Ľubomíry: