Slávnostný ruženec detí v Rádiu Mária
Žiaci 5C ZŠ Tupolevova, Bratislava sa zapojili do iniciatívy Milión detí sa modlí ruženec za jednotu a pokoj vo svete 18. októbra 2023.
Kliknite sem na zobrazenie ruženca na youtube
Modlitba za biskupa Františka
Mailová správa SKr odoslaná na sekretariát Spišského diecézneho biskupa:
.
Pochválený buď Pán Ježiš Kristus.
S radosťou sme prijali správu o novom diecéznom biskupovi otcovi Františkovi a s láskou sme prijali jeho prosbu o modlitbu.
20 žien nášho Spoločenstva Kráľovnej rodiny sme sa v týždni pred biskupskou vysviackou modlili Posvätný ruženec Radostný, Svetla, Bolestný i Slávnostný a v piatok pred vysviackou Korunku k Božiemu Milosrdenstvu za otca biskupa Františka i na jeho úmysly. A samozrejme v našich modlitbách zaňho i za celú našu Katolícku cirkev v našom spoločenstve pokračujeme.
S úctou, vďakou i radostnou modlitbou v mene SKr
M. Ľubomíra.
*
Odpoveď z biskupského úradu:
.
Milá pani Semešová Cehuľová,
v mene otca biskupa Františka Vám srdečne ďakujem za milý pozdrav, ktorý ste mu zaslali. Ďakujem za modlitby i za vyjadrenie túžby po duchovnej podpore do budúcna.
Pozdravte od otca biskupa Františka aj všetky ženy zo Spoločenstva Kráľovnej rodiny.
Otec biskup sa za Vás modlí a zasiela Vám svoje požehnanie.
S prianím požehnaných dní
Patrik Taraj
tajomník diecézneho biskupa
Rímskokatolícka cirkev
Biskupstvo Spišské Podhradie
DARČEK SEDEMBOLESTNEJ
15. september 2023
Slávnosť Sedembolestnej Patrónky Slovenska.
Modlitby za odprosenie urážok proti
Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu
a Nepoškvrnenému Srdcu Panny a Mamy Márie
na Slovensku a za Slovensko
00h – 01h M. Timoteja
01h – 02h M. Janka Ď.
02h – 03h M. Ľubomíra Ď.
03h – 04h M. Anna N.
04h – 05h M. Anna M.
05h – 06h Emka
06h – 07h M. Anna P.
07h – 08h M. Danka H., Vierka
08h – 09h M. Edita
09h – 10h M. Klementína
10h – 11h M. Lucia, M. Danka J.
11h – 12h M. Ľubomíra S.C.
12h – 13h M. Ľubomíra S.C.
13h – 14h Renáta M.
14h – 15h Miriam
15h – 16h M. Oľga
16h – 17h M. Helenka J.
17h – 18h M. Helenka S.
18h – 19h M. Margita
19h – 20h M. Janka J.
20h – 21h M. Jozefína
21h – 22h M. Ľubica
22h – 23h Gabriela
23h – 24h M. Ľubomíra S.C.
Do tejto modlitbovej reťaze sme sa pripojili účasťou na svätých omšiach na rôznych miestach, duchovným spojením so Slávnosťou Patrónky Slovenska v Šaštíne cez média i ďalšími modlitbami.
BOHU VĎAKA!
Zázrak vo sviatok Kráľovnej rodiny
22. augusta 2023
Keďže sme sa v roku 2023 na sviatok P. Márie Kráľovnej ako Spoločenstvo Kráľovnej rodiny nestretli na spoločnom duchovnom programe, vybrala som aj s mojou svokrou M. Annou navštíviť pútnické miesto Staré Hory. Osobne som tam bola prvýkrát. Tak ako každé mariánske pútnické miesto, aj Staré Hory, dýchajú pokojnou atmosférou a úctou k Božej matke. Naše prvé kroky viedli do kostola Navštívenia Panny Márie, ktorý bol v roku 1990 dekrétom podpísaným pápežom Jánom Pavlom II., vyhlásený za Baziliku minor.
Veľmi zaujímavou informáciou je, že v tomto chráme sa sv. omše v roku 1764 zúčastnili synovia Márie Terézie a neskorší cisári Jozef II. a Leopold II.
Celý areál, v ktorom dominuje milostivá socha Panny Márie, je obkolesený nádhernými horami. Krásna príroda napĺňa srdce obdivom o dokonalom diele Stvoriteľa a dušu bázňou pred Pánom.
V tomto lone Božej prírody nemôže chýbať mariánska Studnička, ku ktorej sa viažu rôzne zázračné uzdravenia. Nás však najviac zaujali „Ružencové schody“, ktoré sú znázornením modlitby ruženca. Pri ich absolvovaní sme mali veľmi pekný duchovný zážitok, nakoľko súbežne s nami jeden manželský pár začínal modlitbu ruženca. Postarší pán nahlas predmodlieval fatimský slávnostný ruženec a na moje prekvapenie úplne naspamäť. Postupne sa pridávali aj náhodní návštevníci a vytvorili sme peknú modlitebnú skupinku. Na záver som sa všetkým poďakovala za pekné spoločenstvo.
Márii sme odovzdali svoje ťažkosti, problémy, obavy a poďakovali za doterajšiu ochranu. S dôverou a nádejou sme vložili do jej rúk svojich najdrahších. Myslím, že sme obe ďakovali aj za skutočnosť, že bol s nami môj manžel (syn M. Anny), ktorý sa po 13 rokoch od rozvodu vrátil ku rodine. Aj touto cestou prosím P. Máriu Kráľovnú rodiny o orodovanie a celé SKr o modlitbu za obnovu nášho manželstva. Roky odlúčenia nás poznačili a viem, že táto cesta nebude ľahká a jednoduchá. Prosím o Božiu pomoc, aby som nemyslela na krivdy minulosti a aby nás naše nedostatky a zlyhania priviedli k väčšej pokore, vďačnosti, vzájomnej láske a úcte.
Ježiš a Mária milujem Vás, zachráňte duše!
Ježiš a Mária milujem Vás, zachráňte rodiny!
M. Ľubica
Túžba navštíviť Medžugorie
Určite každý túži po mieste, kde by sa rád pozrel. Pre mňa takýmto miestom bolo miesto „pokoja“, Zjavenia Panny Márie v Medžugorii. Keď boli pútnické zájazdy, nemohla som ísť, či už to bolo z finančných dôvodov alebo rodinných, tak som to nechala na Pannu Máriu. Stále som však verila, že príde ten okamžik, kedy na toto miesto pôjdem.
Keď mi začiatkom roka oznámila moja dcéra, že vybavila s rodinou dovolenku na Makarskej riviére v Chorvátku, hneď som vedela, že toto je príležitosť, navštíviť pútnické miesto v Bosne a Hercegovine, ktoré je vzdialené od Makarskej riviéry len 80 km. Tak aj bolo, po veľmi psychicky vypätom týždni, osobnom i pracovnom sme odišli 14.7.2023 na dovolenku k moru. Bol to veľmi horúci, výpekový, týždeň. Voda bola úplne teplučká a tak sme oddychovo strávili 7 dní pri mori.
Netrpezlivo som však čakala, kedy pôjdeme ďalej, na vytúžené pútnické miesto. V sobotu v doobedňajších hodinách sme prišli do Medžugoria. Čakal nás tam sprievodca, Slovák, žijúci 25 rokov v Medžugorii, Adrian, ktorý sa nás ujal a poukazoval nám tie najzaujímavejšie miesta. Páčilo sa mi jeho vyjadrenie, keď sme sa ho pýtali, prečo zostal v Medžugorii: „ je tu kľudnejší život, nejako pomalšie ide čas. To bude asi tým, že na Slovensku je 5 mil. obyvateľov a modlí sa možno polovica, tu žije necelých 4 tis. obyvateľov a prichádza sa sem modliť ročne okolo 4 mil. pútnikov“. Určite ten, ktorý toto miesto navštívil, mi dá za pravdu, že každý kút, každé miesto, tu dýcha pokojom, posvätnosťou a úžasným rajom. Navštívili sme „Oázu pokoja“, v ktorej žijú rehoľníci. V priestoroch Oázy je aj kaplnka s krížom a ukrižovaným Kristom. Kríž s ukrižovaným Kristom je vytvorený podľa troch patológov, na skutočný obraz Krista.
Potom sme prešli na miesto, ktoré pripomína rozprávkový hrad. V Medžugorí, neďaleko vrchu Zjavenia, zvláštnym spôsobom vyniká jedna z budov. Každý ju nazýva „hrad“, pretože pripomína stredoveké kamenné sídlo. Hrad postavili kanadskí manželia Nancy a Patrick , ktorí sa rozhodli presťahovať do Medžugoria, ako dom modlitby pre kňazov. V blízkosti tohto hradu je kaplička, v ktorej som prvý krát videla pannu Máriu, v požehnanom stave. Tiež kaplička Božieho milosrdenstva a majú tu „Vianoce“ po celý rok – jaskynku, v ktorej je umiestnený Betlehem.
Po ceste sme sa zastavili na miestach, kde bolo možné zakúpiť si suveníry, ktoré kňaz posvätil po sv. omši. Večer o 18 hod. Sme prešli ku hlavnému kostolu sv. Jakuba, kde vonku za kostolom bola o 19 hod. slávená sv. Omša. Cestou sme sa zastavili pri bronzovej soche Krista, z ktorého pravého kolena vyteká tekutina.
Po sv. omši sme chceli navštíviť posvätné miesto Zjavenia, kamenisté miesto Podbrdo, kde sa zjavila 24. júna 1981, po prvý krát, Panna Mária. Lenže keď sa končila sv. omša, za nami sa tiahlo čierne, až fialové mračno, ktoré predznačovalo riadnu búrku. Domáci síce hovorili, že určite miesto Medžugoria to minie, ale tentokrát to tak nevyzeralo. Keďže sme mali so sebou aj dve malé deti, nechceli sme riskovať nočnú búrku pri ceste na Podbrdo. Rozhodli sme sa, že navštívime miesto Zjavenia ráno, pred spiatočnou cestou domov. V ranných hodinách, kedy ešte nebolo veľmi horúco, sme sa vydali na toto miesto. Nebolo tam veľa pútnikov, tak sme pohodlne prechádzali kamenistým chodníkom. Modliac sa cestou ruženec som si uvedomila, ako to Panna Mária zariadila. V deň, 23. júla, kedy sme išli na toto miesto, som mala meniny. Vtedy som to vnímala intenzívnejšie, že sa Panna Mária chcela stretnúť so mnou práve v tento deň.
Bol to pre mňa najkrajší duchovný darček k meninám.
Ďakujem Ti Panna Mária za dar, ktorý je pre mňa úžasný, nenahraditeľný ale hlavne darom radosti zo stretnutia a nesmierneho pokoja.
Tiež som vďačná nášmu úžasnému sprievodcovi Adriánovi a v neposlednom rade mojej rodine, ktorá bola so mnou a toto stretnutie mi umožnila. Neviem či sa mi ešte podarí navštíviť toto sväté miesto, ale to čo vo mne zanechalo v moju prvú návštevu, zostane v mojom srdci navždy.
Panna Mária v Medžugorii: „Keby ste vedeli, ako veľmi vás milujem, plakali by ste od radosti.“
Mária Oľga Hladíková, 23.7.2023
Aj taký je život kráľovnej rodiny
Svedectvo našej Márie Anny Petrovej
Volám sa Anna a ak to bude Božia vôľa, v januári dovŕšim 80 rokov. Som najstaršia z troch detí. Narodila som sa na Šumiaci, v čase druhej svetovej vojny. Otec bol účastníkom protifašistického odboja, na čo bol aj patrične hrdý. Život v tomto tatranskom regióne pod Kráľovou hoľou bol veľmi ťažký. Muži pracovali prevažne ako drevorubači i pastieri a ženy sa venovali domácemu hospodárstvu. Deti pomáhali ako sa dalo. Celé leto sme bývali v jednoduchých podmienkach pri stodole a do dediny sme sa vracali až na jeseň. Avšak v nedeľu a počas náboženských sviatkov sme vždy peši prekonávali túto vzdialenosť do kostola. Rodičia boli v tomto prísni. Ísť do kostola a nakŕmiť statky, bolo pre nich to najdôležitejšie.
Kto pozná gréckokatolícke liturgie vie, akú dôležitú úlohu zohráva spev. Spieva sa veľa a spieva celý kostol bez doprovodu hudby. Mužské a ženské hlasy, v ktorých je vložené množstvo emócií, sa vzájomne dopĺňajú a sú krásnou oslavou Boha. To platí pre staroslovienskú i slovenskú liturgiu. Kroje, ktoré sú vo sviatočných dňoch doteraz, dotvárajú dôstojnosť týchto obradov. Moji rodičia sa modlili po starosloviensky a aj keď sme ako deti mnohému nerozumeli, cítili sme bázeň pred Bohom. Odovzdávali nám vieru, ktorá vychádzala predovšetkým zo srdca. Otec držal v dome regulu a dodržiavanie pôstu ako aj pravidelnú účasť na odpustoch, hlavne do Levoče sme mali povinnosť ísť.
Vydávala som sa ako osemnásťročná. Manžela som mala z tej istej dediny, takže som sa s jednou kravkou a s malou výbavou presťahovala z jedného konca dediny na druhý. Nieže by tam mali viac miesta ako u nás doma, ale bolo to nepísané pravidlo. V drevenici s kuchyňou, jednou izbou a komorou bývala okrem svokrovcov už jedna nevesta s mužom a synom. Takže aj z komory sa ubralo aspoň na spanie. Nejaký ten rok sme museli všetci vydržať spolu vedľa seba.
K rodičom sa prechovávala nielen úcta, ale naďalej aj poslušnosť. Čo povedala svokra, muselo platiť bez diskusie. Bola to „dobrá škola“ cvičenia sa v tejto dôležitej cnosti.
Aj keď nás bolo v tomto príbytku veľa, dvere boli vždy pre každého otvorené. Pocestní sa neraz vyspali na pôjde alebo na gangu. Keď sme mali jedného syna, začali sme svojpomocne stavať dom. Potom sa narodili ešte dvaja chlapci. Veľmi som túžila aj po dcérach, ale nebolo mi dopriate ich vychovať. S obidvoma dievčatkami, ktoré som počala, som sa musela predčasne rozlúčiť. Spontánne potraty v rozličnom štádiu tehotenstva boli príčinou, že nás predčasne opustili. V mojom srdci navždy zostali ako Ninka a Hanka. Takže sme vychovávali 3 synov, žili skromne a pomáhali sme si v rodine navzájom.
Veľmi náročné obdobie prišlo po dvadsiatich rokoch manželstva. Manžel, ktorý pracoval ako lesný robotník, utrpel ťažký pracovný úraz. Kolotoč lekárskych vyšetrení skončil diagnózou srdca a záverom „trvalá invalidita“. Moje zamestnanie v dedinskej krčme som musela dopĺňať rozličnými brigádami. Manžel sa musel preorientovať na domáce práce, so zamestnaním definitívne skončil. Množstvo liekov a chodenie po lekároch nás stálo nemálo financií. S Božou pomocou sme aj toto obdobie prekonali, synovia dospeli a postupne si zakladali rodiny.
Boli roky, keď sme v dome bývali štyri generácie, nakoľko moja starká žila od začiatku s nami v jednej domácnosti. Utiereň a večiereň nikdy nevynechali. Dožila sa prapravnúčat, čo bolo veľkým požehnaním pre celú rodinu. Roky utekali, vnúčatá pribúdali, rástli a aj keď už nebývali na Šumiaci, trávili tam čo najviac voľného času, preto ich stále považujem za „mojo deti“.
Veľkonočné sviatky v roku 2007 sa navždy zapísali do môjho srdca. Na Bielu sobotu ráno manžel náhle odpadol a nepomohla ani rýchla pomoc, ani záchranný vrtuľník, ani moja túžba sa s ním aspoň rozlúčiť. Ďalšie obdobie bolo časom preplakaných nocí, bezútešných dní, intenzívnych spomienok, hľadania odpovedí. Vyhľadávala som ticho a samotu. Cítila som, že moje telo mechanicky plní povinnosti, ale akoby mi ani nepatrilo. Pri modlitbe som často rozjímala nad slovami „a tak už nie sú dvaja, ale jedno telo“ a pýtala sa Pána „prečo si nás nevzal spolu ako jedno telo?“ S odstupom času ďakujem za túto krízu, lebo to bolo obdobím úprimného dialógu s Ježišom.
Keď sa zdalo, že som sa s udalosťami zmierila a začala fungovať v bežnom živote, bola som postavená pred úlohu prijať ďalší kríž. V priebehu jedného roka prišlo k rozvodom manželstva jedného i druhého syna. Matky vedia pochopiť, ako trpí materinské srdce, keď vidí chybné životné kroky svojich detí a nemá možnosť to zmeniť. Tentoraz som sa pýtala: „Pane, či už si to dovolil alebo dopustil, čo mi chceš touto situáciou povedať?“. Robila som, čo bolo v mojich silách, aby som zachránila tieto manželstvá, ale nepodarilo sa. S realitou som sa ťažko vyrovnávala, ale už som nerezignovala ako po smrti manžela. Nechcela som nikoho stratiť – ani nevesty, ani vnúčatá. Nemohla som potlačiť svoje materské zmýšľanie. Nevzdávala som sa a chcela som komunikovať. Na jednu adresu som chodila za synmi, na druhú za vnúčatami a nevestami. Nebolo to jednoduché, lebo všetci sme boli určitým spôsobom emocionálne zranení a každý to svojou povahou inak spracovával.
Pán mi pomohol a so svojou nevestou sme, na pútnických miestach Levoča, Marianka, Litmanová, Lutina, Nitra, Šaštín, v modlitbe odľahčovali bremeno kríža a čerpali silu do ďalších dní. Odovzdávala som svoje obavy, úzkosti, starosti do modlitby akatistu k Bohorodičke, ktorá najdokonalejšie pozná bolesti matky.
Tak ako to už býva, pribúdali nielen roky, ale aj choroby. Svoje utrpenie som obetovala za uzdravenie vzťahov v rodine. Bolo to pre mňa dôležitejšie ako podlomené zdravie. Ďakujem Stvoriteľovi za dar života a ďakujem aj za privilégium, že som sa dožila tohto veku. Uvedomujem si, že aj ťažké a náročné chvíle na tejto pozemskej púti ma formujú a dávajú príležitosť prinášať obetu. Vždy som prosila hlavne o to, aby ma Pán neopustil. Aby mi dal silu každého milovať, každému odpúšťať a s každým nažívať v pokoji. Veľkým posilnením je pre mňa aj Spoločenstvo Kráľovnej rodiny, ktoré ma prijalo a v ktorom nachádzam podporu a duchovné vedenie pre život veriacej ženy v rodine. Povzbudenie a nádej mi dodávajú i slová pátra Pia: „minulosť ponechať milosrdenstvu, budúcnosť Božej prozreteľnosti a žiť pre prítomnosť“. Tak prosím o milosť a dary Ducha svätého, aby som ešte mohla pomôcť kde treba, byť užitočná a použiteľná pre Božie kráľovstvo. Ak už nie fyzicky, aspoň vytrvalou modlitbou za spásu duší nielen mojej rodiny, ale i tých, ktorí to najviac potrebujú.
Hospodin pomiluj!
Mária Anna Petrová, SKr
August 2022
Ruženec s bl. sestrou Zdenkou
6. júla 2023 sme sa v Rádiu Mária modlili Posvätný ruženec Svetla s modlitbami bl. sestry Zdenky za prenasledovaných kresťanov vo svete.
Fotografie sú vo fotogalérii – kliknite sem.
Ruženec detí za deti
1.júna, na Deň detí, 8 žiakov ZŠ Tupolevova z Petržalky – Emka, Matúš, Laura, Leonard, Sára, Denis, Veronika a Alex, sa modlili v rádiu Mária za deti celého sveta. Nasledovala prehliadka štúdia, pri ktorej sa od ochotných pracovníkov rádia dozvedeli ako sa vysiela. Riaditeľ rádia Mária, P. Bruno Donoval deti pochválil a obdaroval viacerými darčekmi. Deti mali bohatý duchovný zážitok nielen z dôvodu Dňa detí ale aj sviatku nášho Pána Ježiša Krista, Najvyššieho a večného Kňaza.
Ruženec s Jánom Pavlom II.
04. mája 2023 sme sa v rádiu Mária modlili Ruženec s Jánom Pavlom II.
Ruženec si môžete vypočuť na tomto linku – kliknite na tento riadok.
Deň rodiny – máj 2023
Spoločenstvo Kráľovnej rodiny sa 15. mája 2023 zapojilo do aktivít pro life organizácii, Dňa rodiny, v Bratislave, modlitbou za rodiny, v kostole Kráľovnej rodiny s nasledujúcim program:
.
DEŇ RODINY 15. máj 2023
Pozývame Vás na Modlitby za úctu k životu a rodiny
Pondelok 15. mája 2023 v kostole Kráľovnej rodiny
v Bratislave na Teplickej o 16,00h
Odovzdanie našich rodín do Náručia Božieho Milosrdenstva
a odprosenie hriechov proti životu.
Posvätný Fatimský Radostný ruženec a modlitby za rodiny
18,00 Svätá omša
Po svätej omši – Ruženec za pokoj a ukončenie vojny
Modlitba našej rodiny
Svätá Nazaretská Rodina s veľkou pokorou, úctou a dôverou prichádzame pred Tvoj obraz.
Vyprosujeme si od Teba Svätá Rodina, Vieru, Nádej, Lásku, Požehnanie a veľa Milostí. Vyprosujeme to nielen pre našu rodinu, ale aj pre rodiny našej farnosti a celého sveta.
Svätý Jozef ochranca rodín, vzor čistoty, prosíme Ťa pomáhaj mládencom, manželom a otcom, aby sa vedeli podobať Tvojmu svätému životu.
Ty svätá Panna Mária, Služobnica Pána, Matka Pána Ježiša, Matka Sedembolestná, trpiaca Matka pod krížom, Kráľovná rodiny, od Teba vyprosujeme pre všetky matky, manželky a devy vzor Tvojho pozemského života. Panna Mária tak ako si Matkou Cirkvi, staň sa aj Matkou domácej Cirkvi v každej rodine, ktorá si uctieva Teba a Tvoje sväté meno. A prosíme aj za tie rodiny, ktoré si Ťa neuctievajú.
Pane Ježišu Kráľ neba i zeme, Kráľ rodín, buď prítomný vo všetkých kresťanských rodinách, buď príkladom a vzorom pre deti svojou láskou a poslušnosťou.
Svätá Nazaretská rodina bývaj s nami, ochraňuj nás a pomáhaj nám obnoviť Život Lásky v našej rodine nie len teraz, ale po všetky ďalšie dni nášho života. Amen.
Otče náš …, Zdravas Mária …, Sláva Otcu …
Advent, 1994, Hradisko, Mama Jozefína Cehuľová
Ruženec za kňazov – MILOSRDENSTVO
13. apríla 2023 sme sa v rádiu Mária modlili Ruženec za kňazov – MILOSRDENSTVO.
Ruženec si môžete vypočuť na tomto linku – kliknite na tento riadok.
Noc Veľká Ježišovým Víťazstvom
PÁN JEŽIŠ dokázal, že ani smrť ani celé peklo nemá nad ním moc.
ŽIVOT je silnejší než smrť,
ako aj LÁSKA nad nenávisťou,
MIER nad vojnou,
RADOSŤ nad smútkom.
PÁN je VÍŤAZ a takisto my,
ak veríme v Neho.
Žehnám Vás, otec Peter.
Veľkonočný pozdrav od Duchovného otca Jozefa Jaraba:
Ctení moji priatelia,
prajem vám požehnané dni tohoročnej Veľkej noci.
Spomínam na vás a žičím každému z vás hojne jej duchovných i telesných darov.
Aj tieto veľkonočné dni sú príležitosťou prejaviť svoju blízkosť ľuďom okolo nás, venovať vzácne chvíle žijúcim a zachovať pamiatku tých, ktorí nás na ceste života už predišli a spia spánkom pokoja.
S úctou Jozef Jarab
Nech celý svet spozná Zmŕtvychvstalého Krista a nech ho uzná za svojho kráľa.
Viva Cristo Rei.
Nech náš vzťah ku Kristovi je stále hlbší a hlbší tak aby sme sa mu pripodobnili čo najviac.
Marko
Biblický ruženec Svetla
2. marca 2023 sme sa v rádiu Mária modlili Biblický ruženec Svetla
za ukončenie vojny a Boží pokoj v celom svete.
Modlitbou bl. Bartolomeja Longa sme si uvedomovali dôležitosť a potrebu modlitby Posvätného ruženca v dnešných ťažkých časoch.
Ruky nádeje
Modlitba detí
Základné školy Tupolevova a Holičská v Bratislave Petržalke sa v rámci hodín Náboženskej výchovy zapojili do medzinárodného projektu, Pápežských misijných diel, RUKY NÁDEJE.
„Milé deti veľmi sa spolieham na Vašu modlitbu. Bez Vašej modlitby je moja modlitba slabá.“ Táto prosba pápeža Františka oslovila 187 žiakov ZŠ Tupolevova a 135 žiakov ZŠ Holičská, vo všetkých ročníkoch.
Žiaci s ochotou a zodpovednosťou prijali výzvu, počas tohtoročného pôstneho obdobia, modliť sa za pokoj a mier pre všetky deti na svete.
Svoje poslanie prezentovali obkreslením ruky – ruky srdca, ktoré súcití s deťmi vojnou zasiahnutých krajín.
Tvorivosť žiakov sa prejavila na vymaľovaných rukách so symbolmi lásky, spolupatričnosti, modlitby i nádeje. Na rukách sa ako dar nachádzajú srdcia, kvety, chlieb, ovocie … i kríž a ruženec… To všetko by naše deti chceli poslať deťom, ktoré trpia vo vojne. Prekvapujúce sú ruky so Srdcom Pána Ježiša a obrazom Panny Márie, ktoré majú objať všetky deti vo svete a priniesť im radosť. Preškrtnutá zbraň medzi ukrajinskou a ruskou vlajkou vyslala signál, že naše deti nechcú vojnu a modlia sa za jej skončenie.
Malý prvák Róbert zapojil do projektu celú svoju rodinu a priniesol do školy obkreslené ruky svojej mamy, otca i brata.
Spoločná modlitba a kamarátstvo s ukrajinskými deťmi, ktoré navštevujú naše školy, sú dôkazom vzájomného prijatia, priateľskej pomoci i túžby po mieri pre krajiny celého sveta.
M. Ľubomíra Semešová Cehuľová, marec 2023
.
Fotogaléria – kliknite sem
Krížová cesta SKr za ukončenie vojny
Pane Ježišu Kriste Syn Otca, zošli teraz na zem svojho Ducha. Daj nech Duch Svätý prebýva v srdciach všetkých národov, aby boli uchránené od skazy, nešťastia a vojny …
Táto modlitba sprevádzala zastavenia Krížovej cesty, ktorú sme sa modlili v sobotu 4. marca 2023, od 15h do 17h, v lese nad Národným onkologickým ústavom v Bratislave-Kramáre.
Za našich duchovných spoločníkov a vzory nasledovania utrpenia Ježiša Krista, sme si vybrali svätých Andreja Svorada a Benedikta a spoločne sme rozjímali nad slovami Krížovej cesty, ktorú o ich živote napísal otec biskup Viliam Judák.
Za ukončenie vojny a Boží pokoj
v našich srdciach i na celom svete
sme sa modlili aj Korunku Božieho Milosrdenstva a Bolestný ruženec. Pri speve O Mária Bolestivá, pred XIII. zastavením, sa ku nám pridalo aj slnko a obdarilo nás viacfarebným nádherným žiarením. Prijali sme to ako darček od našej Nebeskej Mamy – Kráľovnej rodiny.
Nech Dobrý Pán BOH požehná aj tých, ktorí urobili toto pekné miesto modlitby Krížovej cesty … Amen.
Všetky fotky sú vo foto-galérii – kliknite sem na tento riadok.
SKr v Rádiu Mária – február 2023
Modlitba Posvätného ruženca v deň Obetovania Pána. (Nahrávka na youtube) – kliknite sem.
SKr v Rádiu Mária – január 2023
Modlitba Posvätného ruženca s modlitbou Benedikta XVI. (Nahrávka na youtube) – kliknite sem.
Vianočný pozdrav od kňazov
Ježiško sa narodil keď bola tma, lebo ľudstvo bolo v duchovnej tme.
On, Svetlo sveta, prináša svetlo nášmu rozumu a teplo do sŕdc
a skrehnutých vzťahov.
Položili ho do jasličiek (krmítka pre zvieratá), lebo sa má stať naším pokrmom.
Krásny Vianočný čas, zdravie, úprimné vzťahy i žiaru úsmevu
vám žehná otec Peter Šimko.
*
List duchovného otca Jozefa Jaraba
Vianoce 2022, Spišské Podhradie, Spišská Kapitula
Vianoce sú pre nás v marazme prežitého času miestom a priestorom na stíšenie a prijatie betlehemskej reality jednoduchosti života. Každé Vianoce nám pripomínajú v čom je krása a hodnota života.
Aj ja sa túžim zaradiť v tomto čase medzi tých, ktorí túto skutočnosť prijímajú do svojho štýlu života, ktorí v Boha úprimne veria a večné spoločenstvo Vianoc je pre nás cieľom. V tomto večnom spoločenstve Vianoc sú pre mňa blízkymi všetci, ktorí nás už predišli na večnosť a pri štedrovečernom stole nám ľudský veľmi chýbajú. Venujme im tichú spomienku, ktorá nech je vyjadrením našej vďačnosti za spoločnú cestu časom a priestorom v rodine, škole, práci, v priateľstve…a hlavne v blízkosti a ľudskosti.
Nám, ktorým životné cesty sa ešte križujú a stretávame sa tvárou v tvár prajem, aby zastavenie a stíšenie Vianoc prinieslo to, čo v tichu svojho života vyslovujem každý deň v modlitbe za Slovensko, keď Pánovi našich životov predkladám prosbu: „Vlej do našich sŕdc jas pravdy a lásky…daj nám poznať, v čom sa nám treba zmeniť a posilňuj nás, aby sme sa k tomu aj úprimne a vytrvalo odhodlali!“
Zo srdca žičím požehnané Vianoce i pokojný čas a priestor života dni roku nového!
Jozef Jarab
*
List otca biskupa Petra Rusnáka spoločenstvám
Milí bratia a sestry v spoločenstvách!
Padá múr odcudzenia medzi osobami, ktoré sa vďaka milosti spoznávajú ako „údy toho istého tela“ a sú všetci „jeden v Kristovi“.
Kristus prichádza na svet, aby v tomto „znaku jednoty“ a „pute lásky“, v ktorých má v Eucharistia svoj zdroj aj vrchol dáva sa spoznať tomuto svetu. Príťažlivosť spoločného života v hnutiach je odrazom obnoveného vedomia a skúsenosti sviatostného eucharistického zdroja, ktorý jediný je schopný vytvoriť spoločenstvo, ktoré svet sám od seba nie je schopný nadobudnúť.
Hnutia sú začiatkom „prozreteľnostnej odpovede“, keď žijú a ohlasujú toto tajomstvo spoločenstva, vzhľadom na príťažlivú silu ich skúseností, a keď vychádzajú v ústrety potrebám ľudskej osoby. Človek je stvorený pre spoločenstvo, ale na druhej strane je pohltený anonymnou masou, ktorá ho znižuje na hodnotu čísla, na súhrn reakcií a funkcií, na ozubený mechanizmus produktívneho stroja a kultúrnej uniformity. Žijeme v globálnej dedine revolúcie komunikačných prostriedkov, ale stále viac chýba komunikácia medzi ľuďmi: vo vzťahoch medzi osobami sa nedarí prekonať odcudzenosť a indiferentizmus, nepriateľstvo a vzájomný odstup.
Preto Vaše komunity priťahujú mnoho pokrstených priamo v cirkvi, ale aj zo sveta tam, kde je rozbitá podstata vzájomného spoločenského prepojenia, kde chýba prijatie blížneho, kde nie je pozornosť zameraná na jeho potreby.
To, čo sa odohrávalo s prvou kresťanskou komunitou, malo by sa odohrávať aj dnes: každá skúsenosť spoločenstva v Cirkvi mala by podnietiť zvolanie plné prekvapenia a obdivu: „Pozrite, ako sa milujú!“ (prečo tak žijú?). Ide o neslýchané svedectvo jednoty pravých, zmierených a bratských vzájomných vzťahov. Zázrak, ktorý spôsobuje Boží Duch kvôli evanjelizácii a obráteniu sveta.
Prinášajte tieto znaky spásy, aby bol Boh všetko vo všetkých.
Požehnané sviatky Kristovho narodenia želá všetkým bratom a sestrám
vladyka Peter
Prichádza Svetlo
Prichádza Večné Svetlo. Vyjdime mu v ústrety.
Modlime sa za naše rodiny: Ruženec SKr v Rádiu Mária December 2022 (kliknite sem)
Povzbudenie na Advent 2022
„Ak mlčíš, mlč pre lásku; ak rozprávaš, hovor z lásky; ak napomínaš, napomínaj z lásky; ak odpúšťaš, odpúšťaj z lásky. V hĺbke tvojho srdca nech je zakorenená láska. Z tohto koreňa, sa nemôže narodiť nič iné iba dobro.“
Sv. Augustín (Komentár k listom sv. Jána 7, 8)
.
Svedectvo – 40 rokov manželstva
našej M. Oľgy s manželom Jánom
S manželom Jankom sme sa poznali od detstva. Chodili sme spolu do školy, hrali sme spolu divadlo, súperili sme, kto bude mať lepší prospech v škole.
Po ukončení ZŠ sa naše cesty stretli v Bratislave, kde on chodil na šupku, ako sa vtedy hovorilo Strednej škole umeleckého priemyslu – SŠUP a ja som chodila na Učňovskú školu Obchodnú a praxovala som na bývalom Dome obuvi, neďaleko tejto školy. Ako stredoškoláci sme boli organizovaní v SZM a spolu sme vystupovali vo folklórnom súbore Zóhran u nás v dedine. Stretávali sme sa ako mládežníci, chodili sme spolu na výlety, stretávali sme sa v klube mládeže a poriadali sme Čaj o piatej. Nebolo to randenie, bolo to spoločné stretávanie, kde sme boli chlapci a dievčatá a spoločne sme využívali voľný čas.
Keď Janko odišiel na vojnu, naše cesty sa viac zblížili. Písali sme si, navštevovala som ho na vojne a snáď každý deň sme si telefonovali ako sa dalo. Cez pevnú linku od mojej mamky z roboty alebo od sesternice, ktorá pracovala na pošte a mala telefón takmer zadarmo. Po roku vojny Jankovi zomrel nešťastnou náhodou otec. Mal iba 48 rokov a pre všetkých to bola veľká rana. Janko sa vrátil z vojny a spolu so sestrou, ktorá je mladšia, žili so svojou mamkou v domčeku, ktorý si postavili rodičia. My máme domček neďaleko, tak povediac za rohom. Čiže keď prišiel Janek z vojny, prebehol ku nám v papučiach. A tak sme si povedali, že keď máme byť spolu, tak sa zoberme a budeme bývať spolu a keď Pán Boh dá, spolu vychováme deti.
Svoje ÁNO pred Bohom a ľuďmi sme si povedali 2. októbra na sviatok Anjelov strážnych v roku 1982, v kostole sv. Margity Antiochijskej v Zohore a sobášil nás náš dlhoročný rodinný priateľ, kňaz Ján Rybár. Obaja sme mali 23 rokov. Vtedy sme však ani netušili, že budeme tak veľmi našich Anjelov strážnych zamestnávať.
Bývame dodnes v mojom rodičovskom dome. Keď sme sa zobrali, žil ešte aj môj dedko. Čiže v jednom domčeku sme bývali tri generácie. Mamka a otec cez deň chodili do práce a po večeroch a v noci ako sa dalo, šili, prešívali, opravovali šaty. Boli krajčíri, síce nevyučení, ale na dedine si veľmi pochvaľovali lebo nebolo toľko šiat a využívali sa staré šaty, ktoré sa prešívali a hneď boli nové.
Ja som sa nedostala pre posudok /chodila som na hodiny náboženstva/, v čase vlády komunistickej strany, na strednú školu i keď som bola celých 9 rokov vyznamenaná. Takže som navštevovala Učňovskú školu obchodnú, ale na školu som nezanevrela. Urobila som si večernú Ekonomickú strednú školu s maturitou a po maturite som nastúpila na Vysokú školu Ekonomickú v Bratislave, ktorú som tiež robila popri zamestnaní.
Takže počas našej svadby som bola ešte študentkou VŠE. Sedem mesiacov po svadbe sa nám narodil syn. Nebolo to ľahké ani pre jedného. Janko pracoval na polovičný úväzok ako redaktor vo viacerých vydavateľstvách a v slovenskej TV a ja som zostala doma na materskej a popri tom som chodila do školy. Cez deň som sa venovala rodine, v noci učila na skúšky. Nebyť mojich rodičov, ktorí nám veľmi pomáhali, neviem ako by sme to zvládli. Aj napriek tomu, že som sa nedostala do školy kvôli kresťanskej viere a chodení do kostola, nikdy sme nezanevreli na vieru v Boha. Školu som ukončila, keď mal syn 1 rok. Po materskej, ktorá bola vtedy 2 roky, som si hľadala prácu. Lenže nikde nechceli absolventa, i keď som mala prax.
Nakoniec som sa zamestnala v ZŤS v Malackách, na oddelení zásobovania. Doma sa o syna staral Janko, ktorý v tom čase pracoval na voľnej nohe, ako výtvarník-umelec. Dlho som však v ZŤS nepracovala. Čakali sme druhé dieťatko a tak po 14 mesiacoch po nastúpení do práce, som bola znovu doma na materskej. Narodila sa nám dcéra. Vtedy som si uvedomovala oveľa viac, že nebyť mojich rodičov, neviem ako by sme to zvládli. Peňazí sme nemali veľa, ja som bola doma a tak si Janko založil živnosť a venoval sa vydavateľskej činnosti.
Náš rodinný priateľ, kňaz Ján Rybár, chcel vydávať svoje knihy a poprosil Janka, či by mu knihy nevydal. Ja som prepisovala texty a keď boli korektúry hotové, tlačili sa hárky. Cez deň starosť o rodinu a po nociach sme skladali hárky, aby sme ich mohli zadať ráno na zviazanie. No neboli to ľahké časy, ale ja hovorím, že s Božou pomocou sa všetko zvládne.
S prácou na voľnej nohe, čiže s dnešnou živnosťou však sú spojené nielen príjemné chvíle a zárobky, ale ani nás neobišla skúsenosť s ľuďmi, ktorí sa tvárili že nám pomáhajú, ale v skutočnosti to bolo naopak. Janko doplatil na svoju vieru v dobro ľudí, s ktorými spolupracoval a takmer sme prišli o všetko. Stálo nás to veľa úsilia, energie, trpezlivosti, ale hlavne viery, že sa veci vyriešia a spoločne nájdeme riešenie. V čase, kedy sme riešili dôležitú životnú otázku, zomrel môj tatko, zomrel môj starší brat a narodilo sa nám tretie dieťatko, dievčatko.
Boli to roky, kedy sme nemali zárobok, mali sme na krku exekúcie a psychické problémy mojej maminky, ktorá po strate tatka a syna, ochorela na Alzheimerovu chorobu a v roku 2003 zomrela.
Ale kde je „núdza najväčšia, pomoc božia najbližšia“. Vtedy som si na materskej otvorila živnosť a ako vyštudovaná ekonómka-účtovníčka, začala som robiť doma účtovníctvo. Najprv to bola len priateľka, ktorá prevádzkovala svoj obchod a postupne sa mi naskladalo pár firiem a tiež som začala pracovať na polovičný úväzok v Základnej škole a Materskej škôlke ako personalistka-mzdárka, takže mali sme nejaké peniažky do domácnosti. Túto činnosť vykonávam dodnes. Janko začal tvoriť svoje vlastné výtvarné diela a tak sa pomaly dostal náš spoločný život do kľudnejších rokov.
Všetky deti nám pokrstil náš pán farár, ako sme mu hovorili, Ján Rybár. Keď pán farár ako 81 ročný odišiel do charitného domu v Pezinku, kde sme ho často navštevovali, našim duchovným otcom sa stal kňaz, Mons. Félix Mikula, ktorý je našim priateľom, radcom, kňazom, ale hlavne úžasným obetavým človekom pre nás i pre celú našu rodinu dodnes.
Deti vyrástli, našli si priateľov a postupne ako sa hovorí vyleteli z hniezda. Najprv v roku 2011 syn, v roku 2012 staršia dcéra a v roku 2016 najmladšia. Postupne nás naše deti obdarili 5 rokov po sebe jedným vnúčatkom. Máme teda 5 vnúčat, traja chlapci a dve dievčatká a v januári sa najmladšej dcére s Božou pomocou narodí šieste vnúča.
Náš priateľ kňaz Félix, mi často hovorí „Olinko, vy síce nemáte veľa peňazí, ale máte obrovské bohatstvo“. Mons. Félix Mikula, bol a stále je, Boží posol pre celú našu rodinu. Takto bol súčasťou aj pri našom 40 ročnom slávení Sviatosti manželstva, pri sv. omši a obnovení si manželských sľubov.
Veľmi si vážime a ďakujeme Bohu a našim Anjelom strážnym, že nás za celých 40 rokov neopustili.
Ďakujeme Bohu a rodičom za dar života.
Ďakujeme Bohu za dar lásky od našich najdrahších, najbližších.
Ďakujeme Bohu za ľudí , ktorí nám pomáhajú a pomohli.
