Túžba navštíviť Medžugorie

Určite každý túži po mieste, kde by sa rád pozrel. Pre mňa takýmto miestom bolo miesto „pokoja“, Zjavenia Panny Márie v Medžugorii. Keď boli pútnické zájazdy, nemohla som ísť, či už to bolo z finančných dôvodov alebo rodinných, tak som to nechala na Pannu Máriu. Stále som však verila, že príde ten okamžik, kedy na toto miesto pôjdem.

Keď mi začiatkom roka oznámila moja dcéra, že vybavila s rodinou dovolenku na Makarskej riviére v Chorvátku, hneď som vedela, že toto je príležitosť, navštíviť pútnické miesto v Bosne a Hercegovine, ktoré je vzdialené od Makarskej riviéry len 80 km. Tak aj bolo, po veľmi psychicky vypätom týždni, osobnom i pracovnom sme odišli 14.7.2023 na dovolenku k moru. Bol to veľmi horúci, výpekový, týždeň. Voda bola úplne teplučká a tak sme oddychovo strávili 7 dní pri mori.

Netrpezlivo som však čakala, kedy pôjdeme ďalej, na vytúžené pútnické miesto. V sobotu v doobedňajších hodinách sme prišli do Medžugoria. Čakal nás tam sprievodca, Slovák, žijúci 25 rokov v Medžugorii, Adrian,  ktorý sa nás ujal a poukazoval nám tie najzaujímavejšie miesta. Páčilo sa mi jeho vyjadrenie, keď sme sa ho pýtali, prečo zostal v Medžugorii: „ je tu kľudnejší život, nejako pomalšie ide čas. To bude asi tým, že na Slovensku je 5 mil. obyvateľov a modlí sa možno polovica, tu žije necelých 4 tis. obyvateľov a prichádza sa sem modliť ročne okolo 4 mil. pútnikov“.   Určite ten, ktorý toto miesto navštívil, mi dá za pravdu, že každý kút, každé miesto, tu dýcha pokojom, posvätnosťou a úžasným rajom. Navštívili sme „Oázu pokoja“, v ktorej žijú rehoľníci. V priestoroch Oázy je aj kaplnka s krížom a ukrižovaným Kristom. Kríž s ukrižovaným Kristom je vytvorený podľa troch patológov,  na skutočný obraz Krista.

Potom sme prešli na miesto, ktoré pripomína rozprávkový hrad. V Medžugorí, neďaleko vrchu Zjavenia, zvláštnym spôsobom vyniká jedna z budov. Každý ju nazýva „hrad“, pretože pripomína stredoveké kamenné sídlo. Hrad postavili kanadskí manželia Nancy a Patrick , ktorí sa rozhodli presťahovať do Medžugoria, ako dom modlitby pre kňazov.  V blízkosti tohto hradu je kaplička, v ktorej som prvý krát videla pannu Máriu, v požehnanom stave. Tiež kaplička Božieho milosrdenstva a majú tu „Vianoce“ po celý rok – jaskynku, v ktorej je umiestnený Betlehem.

Po ceste sme sa zastavili na miestach, kde bolo možné zakúpiť si suveníry, ktoré kňaz posvätil po sv. omši. Večer o 18 hod. Sme prešli ku hlavnému kostolu sv. Jakuba, kde vonku za kostolom bola o 19 hod. slávená sv. Omša. Cestou sme sa zastavili pri bronzovej soche Krista, z ktorého pravého kolena vyteká tekutina.

Po sv. omši sme chceli navštíviť posvätné miesto Zjavenia, kamenisté miesto Podbrdo,  kde sa zjavila 24. júna 1981, po prvý krát, Panna Mária. Lenže keď sa končila sv. omša, za nami sa tiahlo čierne, až fialové mračno, ktoré predznačovalo riadnu búrku. Domáci síce hovorili, že určite miesto Medžugoria to minie, ale tentokrát to tak nevyzeralo. Keďže sme mali so sebou aj dve malé deti, nechceli sme riskovať nočnú búrku pri ceste na Podbrdo. Rozhodli sme sa, že navštívime miesto Zjavenia ráno, pred spiatočnou cestou domov. V ranných hodinách, kedy ešte nebolo veľmi horúco, sme sa vydali na toto miesto. Nebolo tam veľa pútnikov, tak sme pohodlne prechádzali kamenistým chodníkom. Modliac sa cestou ruženec som si uvedomila, ako to Panna Mária zariadila. V deň, 23. júla, kedy sme išli na toto miesto, som mala meniny. Vtedy som to vnímala intenzívnejšie, že sa Panna Mária chcela stretnúť so mnou práve v tento deň.

Bol to pre mňa najkrajší duchovný darček k meninám.

Ďakujem Ti Panna Mária za dar, ktorý je pre mňa úžasný, nenahraditeľný ale hlavne darom radosti zo stretnutia a nesmierneho pokoja.

Tiež som vďačná nášmu úžasnému sprievodcovi Adriánovi a v neposlednom rade mojej rodine, ktorá bola so mnou a toto stretnutie mi umožnila. Neviem či sa mi ešte podarí navštíviť toto sväté miesto, ale to čo vo mne zanechalo v moju prvú návštevu, zostane v mojom srdci navždy.

Panna Mária v Medžugorii: „Keby ste vedeli, ako veľmi vás milujem, plakali by ste od radosti.“

                                                           Mária Oľga Hladíková, 23.7.2023