50 výročie svadby

PRÍHOVOR k 50. výročiu sobáša

Jozefíny Cehuľovej a Františka Cehuľu

 

Čím by som mal začať?

Gratuláciou?

K Vášmu jubileu – 50 rokov spoločného života.

 Vďakou?

Za prijatie a výchovu nás, šiestich detí.

 Vyjadrením obdivu?

Za vernosť hodnotám a sedliackemu rozumu napriek zmenám režimu.

Alebo prosbou o odpustenie?

Za všetku tú bolesť, ktorú ste s nami mali, ktorú ste s nami prežívali už od útleho detstva až do terajších dní.

Keď František Cehuľa a Jozefína Kellnerová uzavreli sviatosť manželstva v rímskokatolíckom kostole v Hradisku, písal sa 26. apríl 1969. Janko zabil brafka, Miško jalufku, vonkaj hvíľa a gruľe neposadzene. O pol roka na to 25. septembra sa z nich prvý krát stali rodičia. Narodila sa im prvá dcéra Ľubka. O rok na to 17. októbra, keď na roli bolo porobené všetko, prišiel na svet prvý syn, malý Ferko. Mladá rodinka to nemala ľahké. Otec chodil do práce, mama sa starala o rodinu. Navyše mali veľké gazdovstvo, veľa práce. No zdá sa, že aj veľa lásky, keď tu 9. apríla 1972 na svet prišla dcéra Renátka. Bývali v jednom dome so starými rodičmi, spávali siedmi v jednej izbe, no aj tak im to nevadilo a v jedno ránko, 12. marca 1975, bol na svete Mariánko. Napriek ťažkostiam a problémom so susedmi si postavili vlastný dom. Akoby to už bolo, nový dom bez nového prírastku? 25. novembra 1980 narodil sa ďalší syn Martinko. Celý život žili skromne, nemali žiadne výdobytky modernej doby, staré auto, čiernobiely televízor, jedno rádio, jednu perinu a tu zrazu vitaj muj štvartý synu. Danko 12. apríl 1985.

Tak ako si iný ľudia pamätajú na akých autách jazdili, na akých miestach dovolenkovali, tak si František a Jozefína pamätajú koho v stajni chovali. Neoddeliteľnou súčasťou života a spomienok sú (kone) Ďuro, Izbar, Tašo, Dino, Zorka, Iskra, Gita, Irma, Pejo ale aj (kravy) Manca, Julka či (psy) Dunaj, Cézar, Ťapo, Boris, (koza) Okata. Majú krížom krážom pochodené ďaleké kúty sveta (polia) Úvratňa, Podbartkovú, na Kopaničke, nad Furmancom, na Preshure, či Ľengwartskej a úplne v diaľ Tvarožanske, Vojenske, či Ľevočske.

Aj napriek Vašim skromným podmienkam pre život ste nám vystrojili 4 svadby a o tej 5 ste sa len dozvedeli. Mali ste prvé auto v dedine s pásmi a univerzálkami, aj nablýskanú motorku, drahý klavír či magnetofón.

Dostalo sa Vám veľkej pozornosti a uznania, či už v prejavenej dôvere v pozvaní za svedkov, starostov na svadbách, za birmovných a krstných rodičov. Uznanie pre tatu za veľkú pomoc pri výstavbe kultúrneho domu či vo funkcii tajomníka. Žatie úspechov v súťaží ťahaní klady s Gitkou či Iskrou (kobyly). Pre mamu tituly najlepšia hrabačka, sadzačka zemiakov a zbiračka kameňov v Hradzisku, či vysádzačka stromčekov v lese. A samozrejme najportviš baletka (upratovačka) na akademickej pôde. No hlavne máte titul MAMA, ktorá nám dala teplo domova, ktorá nás zahrnula svojou láskou a vždy sa pre nás obetovala.

Slzy Vám netiekli len vo chvíľach, keď Ľubka vypichla Ferkovi oko s hrabľami, keď Renátka so snúbencom Jožkom mali vážnu autonehodu, či pri každom Mariánkovom odchode do nemocnice, Martinkovým zdravotným problémom, či pri Dankovi keď Vám doktor oznámil, že rátajte s najhorším. No slzy Vám tiekli, aj keď Ľubka ako prvá 18 ročná odišla z domu, Renátka sa vydala do Vyšných Repáš, Mariánko odišiel študovať do Trnavy a Martinko odišiel do ďalekej Ameriky. A úplné ticho vo Vašom dome nastalo, keď v priebehu 2 mesiacov ostali ste len sami dvaja – Danko odišiel do Bratislavy a Ferko so svojou rodinou sa presťahovali do Vlkoviec.

Drahý tato a mama, dnes sa píše 27. apríl 2019. Prešlo 50 rokov. A vy máte byť na čo hrdí !!! Pred vami tu už nesedí len 6 malých roztomilých tváričiek, sedí tu 6 osobností a to najmä vďaka Vašej výchove, starostlivosti, opore, láske a viere, ku ktorej ste nás celý život viedli. Nie sme tu sami. Sme tu spolu so svojimi rodinami. Nevesty Mary a Katka, zaťovia Jozef a Marko, vnučky Renátka s manželom Stankom, Romanka so snúbencom Peťom, Majka s priateľom Filipom, Viktorka, Zuzanka, Dorotka, Johanka, Natálka, Klárka a vnuci Jožko s manželkou Ľudkou a najmladší Ferko. Najmenším slniečkom je pravnučka Barborka a keď Pán Boh dá, budú slniečka dve.

Teraz by som Vám v mene celej rodiny chcel povedať jedno veľké ĎAKUJEM

a poprosiť o odpustenie, za všetko čím sme sa voči Vám previnili.

Zároveň chcem poprosiť všetkých prítomných za mamu a otca, aby odpustili im, ak sa voči nim previnili – zvykne sa to hovoriť na pohreboch, ale tam je to, myslím už aj neskoro.

Na záver už len pozdvihnime čaše a pripime si, aby sme sa tu takto stretli aj o 10 rokov.

Na zdravie. /za všetky deti najmladší Daniel/

Obetné dary z príležitosti 50. výročia sobáša

Františka a Jozefíny Cehuľových (26. apríl 1969)

hrable – kosa

klince – varecha

grule – kvety

svadobný obraz – fotky vnúčat a pravnučky

hostie – víno

Nebeský Otče, pred Tvoj Oltár prinášame kosu a hrable ako symbol veľmi ťažkej celoživotnej práce našich rodičov Františka a Jozefíny.

Do svojho Milosrdného lona prijmi ich 50 ročnú prácu na poli i v lese – pot, mozole i strach z neúrody, lebo Ty všetko môžeš premeniť na svoju Slávu v Nebi.

Pane Ježišu, pred Tvoj Oltár prinášame klince a varechu ako symbol namáhavej práce našich rodičov na dvore i v dome.

Do svojho Milosrdného Srdca prijmi ich každodenné povinnosti, ktoré sú skryté v stovkách pribitých klincov i nezrátaných navarených obedov – v každý deň obriadenej maštali i upratanej domácnosti.

Aj toto nech slúži na Tvoju Česť a Slávu.

Duchu Svätý, pred Tvoj Oltár prinášame grule a kvety ako symbol úrody i Tvojej štedrosti a lásky.

Do svojho Milosrdného objatia prijmi všetky myšlienky, slová i skutky našich rodičov, aby sa stali Oslavou Tvojej Nekonečnej Dobroty a Krásy.

Všemohúci Milosrdný BOH, pred Tvoj Oltár prinášame svadobný obraz našich rodičov a fotky vnúčat i pravnučky, ako symbol ich plodného manželského života a rodiny.

Do náručia svojho Milosrdenstva prijmi všetko vnútorné trápenie a bolesti duší našich rodičov, aby Ťa celá naša rodina mohla naveky oslavovať v Nebi.

Milosrdný Pane Ježišu na Tvoj Oltár prinášame hostie a víno, ktoré sa o chvíľu premenia na Tvoje Telo a Tvoju Krv.

ĎAKUJEME Ti, že Ty sám si pokrmom našich duší a prosíme Ťa svojou Svätou Krvou obmy, prikry a napoj našich rodičov Františka a Jozefínu i celú našu rodinu. Amen.

Vďačiť Vám chcem rodičia

Vďačiť Ti chcem, mama

za nežnosť a za lásku,

ktorú si mi dala,

vďaka aj za život môj.

Ďakujem Ti, otec,

dobre si ma vychoval,

že si môj život

k Pánu Bohu smeroval.

Vďačiť Vám chcem teraz,

vďačiť Vám chcem, rodičia,

že ma Vaša láska

k Pánu Bohu priviedla.

Vďaka za to,

že ste mi dali život,

zatiaľ čo vy

mali ste len bolesť.

Teraz srdce moje Vám volá,

otec / mama

vďaka Vám za lásku.

Aj keď možno zajtra

ja už pri Vás nebudem,

drahá mama, otec, za všetko vám Ďakujem.

Drahá mama, otec,

za všetko Vám Ďakujem.