Byť Vianočným človekom – list od duchovného otca Jozefa Jaraba

Spišské Podhradie – Spišská Kapitula,

Vianoce 2020

Drahí moji,

sme blízo vianočných dní a ja sa sám seba pýtam, že po všetkom prežitom aký to bude čas vianočný. Koľko je ľudí na zemi, toľko bude odpovedí…ale ja viem, že pre mňa budú tieto Vianoce o ich základnej pravde, ktorú vyberám zo škrupiny orecha, jej evanjeliovom jadre koledy našich predkov: „Kristus, Spasiteľ je tu!“  Tohoročné Vianoce budú o náboženských témach, ale hlavne o tichu v nás, onej „rúfusovskej človečine“, o chápaní viery, nádeje a lásky ako „stavu duše“ každého z nás…

Veľmi prajem vám i sebe, aby tohoročné Vianoce v roku, ktorý poznačila bieda pandémie a dotkla sa života každého z nás, či našich blízkych, boli v podstate o tom, čo vyjadruje speváčka Sima Martausová v piesni jednou  vetou:  „Uprostred búrok a tmy, dávaj mi vedieť že si!“ Aby sme do všetkých budúcich situácií života išli s Ježišom, ktorý znova prichádza do betlehema sveta a to aj cez dar našej viery a dôvery k Nemu, nádeje i lásky k našim blízkym doma, priateľom, známym…všetkým ľuďom dobrej vôle. Toto je dobra vôľa a ochota každého z nás byť stále „vianočným“ človekom, ako o tom spievali anjeli v historickom Betleheme: byť na slávu Božiu a byť na zemi pokojným článkom ľudskej spoločnosti! Preto prajem každému z vás z vianočných dní dar Božích milosti, ktoré potrebujeme my i tí okolo nás…

Každému z nás ostáva Pánom darovaný čas v novom roku 2021, aby sme naplnili svoje poslanie a službu svojho povolania. V ňom prejavme dar lásky v  jeho najrozmanitejšej forme: od darčekov…a nielen cez Vianoce, cez ochotnú službu, vzájomnú pozornosť až po úctu k všetkým ľuďom v ich vzácnych životoch. Nezabudnime na ich lásku k nám, za ktorú sa v tento čas Vianoc ticho poďakujme a nezabudnime, že ich máme milovať aj preto, lebo prežitý rok 2020 nás poučil, že rýchlo odchádzame…

A čas nového roka 2021 nech je pre každého z nás požehnaný. To vám zo srdca prajem a v zápase o toto požehnanie vás i seba odkazujem na verše Marty Rázusovej Martákovej z jej záverečných slov básne s názvom „Nepoznanému“:

Teba vraj niet!
Ale ja dušu v sebe cítim,
ja viem, že nekončím život týmto žitím,
že musím dosiahnuť svojich mét!
Preto sa bijem a neustúpim z boja,
kým s Tebou nesplynie smutná duša moja,
Ty, Bože, pravdy večný stred!

Aj preto „uprostred búrok a tmy, dávaj mi vedieť že si!“  Aj o tento dar pre každého z vás a vašich prosím v modlitbe v tento vianočný čas…aj cez dni budúceho roka s prosbou, aby bol pre vás požehnaný a požehnaním!

             S úctou

         Jozef Jarab