„Choroba je moja sestra. Keď príde, tak ju privítam a žijeme spolu“.
/Timoteja/
„Mojej sestry choroby sa spýtam: Prišla si a priniesla si mi bolesť? Dobre, tak poď, s Božou pomocou to zvládneme.“
/Timoteja/
„Slepota ma naučila citlivejšie vnímať okolie.“
/Timoteja/
„Keď mi bolo jedno vzaté, v inom som sa zlepšila.“
/Timoteja/
„Keď sa zle cítim, mám väčšiu chuť maľovať ako vtedy, keď ma nič nebolí.“
/Timoteja/
„Keď jem zemiaky, myslím na tých, ktorí tieto zemiaky sadili a zbierali, aby som ich ja teraz mohla jesť.“
/Timoteja/
„Keď jem chlieb, ďakujem Bohu za tých, ktorí ho siali, žali i piekli.“
/Timoteja/
„Každý pohár vody je oslavou Boha za to, že nezabudol na náš smäd.“
/Timoteja/
„Mojou prvou modlitbou dňa je vďaka za to, že ešte stále môžem otvoriť oči.“
/Timoteja/
„Každý pohyb môjho tela je chválou Boha za to, že sa ešte môžem hýbať.“
/Timoteja/
„Prijímam bolestivú liečbu a spolupracujem s lekármi, aby sa o skleróze multiplex mohli viac dozvedieť a myslím, že to je správne.“
/Timoteja/
„Často ani dobre nevidím to čo namaľujem, ale ľuďom sa to páči.“
/Timoteja/
„Keď som bola ochrnutá, tak som dobre videla a skúšala som maľovať ústami z predlohy, až sa mi to podarilo.“
/Timoteja/
„Čítať nemôžem, Sväté písmo počúvam nahraté.“
/Timoteja/
„Keď som nič nevidela, tak som prstami maľovala to čo som videla v srdci. Sestra mi poukladala farby vedľa seba a povedala mi poradie, v akom sa nachádzajú.“
/Timoteja/
„O Bohu veľa nehovorím, ale všetko obetujem Bohu.“
/Timoteja/
„Teraz maľujem pod lupou a niekedy nevidím to čo maľujem, obrázok si musím najprv vložiť do mozgu až potom ho začnem maľovať.“
/Timoteja/
„Na bolesti sa nesťažujem, to by nikomu nepomohlo.“
/Timoteja/
„Moja každodenná modlitba je taká, že sa rozprávam s Bohom a hovorím mu všetko.
Stáva sa mi, že už zabúdam naučené formulky modlitieb, tak sa modlím svoje vlastné litánie.“
/Timoteja/
„Podľa lekárov som už trikrát mala zomrieť. A keď ešte žijem to znamená, že môj život má nejaký význam o ktorom ja nemusím vedieť, ale vie to Boh.“
/Timoteja/
„Najkrajšia rehabilitácia je v náruči Matky Božej. Ona nás hojdá …“
/Timoteja/
„To, že sa mi zdravotný stav zlepšil, nepovažujem za nadprirodzený zázrak, bola to tvrdá liečba a rehabilitácia za ktorú ďakujem lekárom, sestrám i mojim súrodencom.“
/Timoteja/
„To, že maľujem, nepovažujem za výnimočné. Každý človek vie niečo iné, len by ten svoj talent nemal zahodiť.“
/Timoteja/
***
Naša Mária Timoteja
narodená v roku 1957 má dlhoročnú (od 25 roka života) diagnózu
MS – skleróza multiplex.
Prekonala obdobia rôznych stavov vyplývajúcich z choroby ako je:
– úplné ochrnutie
– čiastočné ochrnutie, ktoré umožňuje pohyb na vozíku
– úplnú slepotu
– strata hlasu
– iné
Čiastočné „zlepšenie“ zdravotného stavu vyplýva z bolestivej liečby (chemoterapie, ožarovania, náročnej rehabilitácie a pod.)
a jej silnej vôle v prekonávaní a prijímaní utrpenia.
8 mesiacov bola ochotná podstúpiť veľmi bolestivú rehabilitáciu, na ktorú si jej príbuzní zobrali pôžičku a ktorá trvala v podstate 24h denne, keď necvičila bola zabalená v zábaloch – po 8 mesiacoch sa z úplného ochrnutia postavila na nohy. Timoteja dovoľuje lekárom na nej skúšať nové formy liečby SM.
Ak jej to zdravotný stav dovoľuje. Maľujerukou ( v súčasnosti hmlisto vidí na jedno oko do vzdialenosti 3 m)
Keď nemohla maľovať rukami, maľovala ústami.
Keď bola slepá, maľovala rukami čo videla v srdci.
