Sv. Martin de Porres OP
Sv. Martin de Porres, dominikán, peruánsky svätec
9. 12. 1579, Lima, Peru – 3. 11. 1639
Sviatok: 3. november
Patrón: holičov a kaderníkov, sociálnej spravodlivosti, školstva, porozumenia medzi rasami, SKr

Sv. Martin de Porres sa narodil 9. decembra v roku 1579. Bol nemanželským synom španielského granda Jána de Porres - aristokrata rytiera rádu z Alcantary a Anny Velasquez - oslobodenej černošskej otrokyňe z Limy. Pokrstili ho v kostole sv. Šebastiána v Lime. Otec vzťah s otrokyňou legalizoval až neskôr a syna si vzal k sebe. Pretože bol mulat, zažil Martin vo svojom živote veľa ponižovania a to nielen pred vstupom do kláštora, ale aj v kláštore.
Na živobytie si zarábal ako učeň u holiča, ktorý bol zároveň aj chirurgom a tak okolo roku 1583 sa pri ňom aj vyučil za felčiara. Pomáhal rovnako aj v lekárni a aj z tejto oblasti - oblasti farmácie, niečo pochytil. S týmito vedomosťami (holič, lekárnik, chirurg) mal pred sebou sľubnú budúcnosť, ale Martinovi to nestačilo.
Preto si v roku 1586 obliekol rehoľné rúcho v dominikánskom kláštore v Lime. Keďže bol mulat, stal sa laickým bratom (terciárom) dominikánom. Pracoval ako sluha a upratovač, aj keď sa jeho otec za neho hanbil, on svoju službu vykonával dôkladne. Keď bol kláštor v zlej finančnej situácii, sám požiadal predstaveného, aby ho predali ako otroka. Až vtedy si predstavení všimli jeho duchovnú zrelosť a prijali ho do kláštora, už nie ako laického brata, ale ako rehoľníka. Po čase sa stal známym duchovným sprievodcom a po radu k nemu prichádzali miestodržitelia, ale aj cirkevní hodnostári. Často ho nemohli zastihnúť doma, lebo veľa času trávil medzi chudobnými a chorými.
Keď v meste vypukol mor a aj jeho spolubratia sa nakazili touto chorobou, Martin premenil časť kláštora na nemocnicu. Staral sa o ľudí, ktorí boli nakazení, ale aj o chudobných, bez rozdielu rasy či farby pleti. Keď bolo v kláštore málo miesta, zriadil v dome svojej sestry sirotinec so školou a ďalšiu nemocnicu pre chudobných. Ľudia si čoskoro všimli jeho intenzívnu aktivitu a začali šíriť chýr o jeho nadprirodzených schopnostiach bilokácie a levitácie. Skúsenosť uzdravenia mal aj mexický arcibiskup, ktorý ho chcel vziať so sebou, ale Martin svojich chudobných neopustil.
Zomrel na následky silnej maláriovej horúčky 3. novembra 1639. Hneď po smrti bol pre obyvateľov Peru svätcom, ale Cirkev ho až v roku 1837 vyhlásila za blahoslaveného a 16. mája 1962 bol pápežom Jánom XXIII. kanonizovaný. Sám sa nazýval čierny pes (je to aj slovná hračka - po latinsky pes môjho Pána je Domini Canis - dominikán, čierny pes - lebo mal mamu černošku).
Vedel zázračne liečiť, ale aj zázračne ovládať zvieratá. Je ochrancom pred hlodavcami. Dokázal vyhnať hlodavce z každého príbytku či záhrady a tak ochrániť úrodu i domáce zásoby. Bol súčasník sv. Ruženy Limskej.
Modlime sa:
Milosrdný Bože, svätého Martina si priviedol po ceste pokory do Nebeskej slávy; daj, aby sme podľa jeho príkladu pomáhali svojim blížnym v núdzi a chorobe, a tak dosiahli s ním účasť na radosti svätých v nebi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, Tvojho Syna, ktorý je Boh a s Tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.
Porov.:/ http://www.dominikanizilina.sk/site/index.php?option=com_content&view=article&id=1&Itemid=62/ (26.8.2010)